Dodatok k zmluve: bežná vec alebo varovný signál?

Mesto vysúťaží zákazku za určitú cenu a s určitým termínom. O niekoľko mesiacov príde dodatok: cena sa zvýši, termín predĺži alebo pribudnú ďalšie práce. Je to problém? Nie nevyhnutne. Dodatok je bežný právny nástroj. Pri zmluve, ktorá vznikla z verejného obstarávania, však mesto nemôže po skončení súťaže meniť dohodnuté podmienky ľubovoľne. 

Predstavme si jednoduchú situáciu.

Mesto vysúťaží rekonštrukciu školy za 500 000 eur. Uchádzači pripravili svoje ponuky podľa projektovej dokumentácie, termínu dokončenia, rozsahu prác, zmluvných pokút a ďalších podmienok.

Vyhrá najvýhodnejšia ponuka a podpíše sa zmluva.

O štyri mesiace sa však objaví Dodatok č. 1.

Cena stúpne na 560 000 eur.

O dva mesiace príde Dodatok č. 2.

Termín dokončenia sa posunie o tri mesiace.

A neskôr Dodatok č. 3 zmení ďalšie podmienky.

Znamená to, že sa stalo niečo nezákonné?

Nie.

Znamená to však, že už nestačí pozerať sa iba na pôvodnú zmluvu.

Ľudskou rečou

Dodatok nie je automaticky problém. Dôležité je, čo sa ním z pôvodnej dohody stalo.

Ak si pri kúpe domu dohodnete cenu, termín a rozsah prác a počas rekonštrukcie zistíte skrytú statickú poruchu, zmena dohody môže byť úplne rozumná.

Ak vám však dodávateľ po podpise oznámi, že chce bez jasného dôvodu o 20 percent viac, o pol roka dlhší termín a zároveň chce zrušiť sankcie za omeškanie, už sa prirodzene začnete pýtať.

Pri verejných peniazoch by sme mali robiť to isté.

Prečo dodatky vôbec vznikajú?

Žiadna väčšia stavba ani dlhodobá zmluva neprebieha vo vákuu.

Počas realizácie sa môžu objaviť okolnosti, ktoré bolo ťažké alebo nemožné presne predvídať.

Napríklad:

• po odkrytí konštrukcie sa zistí horší technický stav,
• pod cestou sa objavia siete, ktoré dokumentácia nezachytila,
• ukáže sa potreba ďalších nevyhnutných prác,
• nastane objektívna okolnosť, ktorá ovplyvní termín,
• využije sa mechanizmus úpravy ceny, ktorý bol už od začiatku presne dohodnutý v zmluve.

Preto samotná existencia dodatku nie je nič mimoriadne. Úrad pre verejné obstarávanie dokonca venuje zmenám zmlúv samostatnú metodiku a rozhodovaciu prax, pretože pri plnení verejných zákaziek ide o pomerne častú situáciu.

Problém vzniká až vtedy, keď dodatkom začneme spätne meniť podmienky súťaže spôsobom, ktorý zákon nepovoľuje.

Prečo nemôžu mesto a dodávateľ zmluvu jednoducho zmeniť podľa dohody?

Pri bežnej súkromnej zmluve je základná logika jednoduchá.

Ak sa dve strany dohodnú, môžu svoju dohodu za zákonných podmienok zmeniť.

Pri verejnom obstarávaní však existuje ešte tretia skupina, na ktorú nemožno zabudnúť:

ostatní potenciálni dodávatelia.

Predstavme si, že mesto súťažilo stavbu s termínom dokončenia šesť mesiacov.

Jedna firma si povie:

"Za šesť mesiacov to nedokážeme, preto ponuku nepodáme."

Iná firma si termín premietne do ceny a ponúkne 520 000 eur.

Víťaz ponúkne 490 000 eur.

Po súťaži mu však mesto dodatkom umožní dokončiť stavbu za dvanásť mesiacov.

Potom vzniká veľmi dôležitá otázka:

Keby ostatní dodávatelia od začiatku vedeli, že majú dvanásť mesiacov, vyzerala by súťaž rovnako?

Práve preto zákon o verejnom obstarávaní obmedzuje, ako možno už vysúťaženú zmluvu meniť. § 18 zákona č. 343/2015 Z. z. stanovuje konkrétne situácie, keď možno zmluvu počas jej trvania zmeniť bez nového verejného obstarávania.

Kedy zákon dodatok pripúšťa?

Právna úprava obsahuje viacero možností.

Pre bežného čitateľa by som ich zjednodušil do niekoľkých skupín.

1. Zmena bola naplánovaná už v pôvodnej zmluve

Najčistejšia situácia nastáva vtedy, keď sú už v pôvodnej súťažnej zmluve jasné, presné a jednoznačné pravidlá, podľa ktorých sa môže neskôr určitá podmienka zmeniť.

Napríklad presne nastavená indexácia ceny.

Dodávatelia o tomto mechanizme vedeli už pri príprave ponúk.

Nikto teda po súťaži nedostáva výhodu, o ktorej ostatní uchádzači nevedeli.

Zákon túto možnosť výslovne predpokladá v § 18 ods. 1 písm. a).

Dôležitý rozdiel

Nie je to to isté ako veta v zmluve:

"Cena môže byť po dohode zmluvných strán zmenená."

Zákon požaduje, aby mechanizmus bol jasný, presný a jednoznačný.

Inými slovami:

Dohodnúť si vopred pravidlo zmeny je niečo iné než dohodnúť si právo neskôr meniť čokoľvek.

2. Objavia sa nevyhnutné doplňujúce práce alebo služby

Zákon pozná aj situáciu, keď počas realizácie vznikne potreba ďalších tovarov, služieb alebo stavebných prác, ktoré v pôvodnej zmluve neboli zahrnuté, ale sú nevyhnutné.

Nestačí však iba povedať:

"Bolo treba urobiť niečo navyše."

Pri tomto dôvode zákon vyžaduje aj splnenie ďalších podmienok súvisiacich s tým, prečo nemožno ekonomicky alebo technicky rozumne zmeniť pôvodného dodávateľa a prečo by zmena spôsobila významné ťažkosti alebo podstatnú duplicitu nákladov.

Typickým príkladom môže byť technologicky previazané doplnenie už realizovaného systému.

3. Nastalo niečo, čo nebolo možné pri náležitej starostlivosti predvídať

Toto je asi najzaujímavejšia kategória.

Zákon umožňuje zmenu aj vtedy, keď jej potreba vyplynula z okolností, ktoré verejný obstarávateľ nemohol pri vynaložení náležitej starostlivosti predvídať, a zároveň sa nemení charakter pôvodnej zmluvy.

Kľúčové sú však slová:

pri vynaložení náležitej starostlivosti

Nestačí teda povedať:

"My sme o tom nevedeli."

Otázka znie:

"Mali sme o tom pri riadnej príprave zákazky vedieť?"

To je veľký rozdiel.

Ak sa na stavbe objaví skutočne nepredvídateľná geologická okolnosť, môže ísť o legitímny dôvod.

Ak však problém vznikol preto, že mesto zanedbalo prípravu projektu, nepreskúmalo dostupné podklady alebo súťaž spustilo s nedokončenou dokumentáciou, slovo "nepredvídateľné" nemožno použiť.

A existujú aj menšie zmeny

Zákon umožňuje za určitých podmienok aj takzvané zmeny nižšej hodnoty.

Pri stavebných prácach zákon pracuje s hranicou 15 % hodnoty pôvodnej zmluvy, pri tovaroch a službách s 10 %, pričom súčasne musia byť splnené aj ďalšie zákonné podmienky vrátane príslušného finančného limitu a zákaz meniť charakter zmluvy. Pri viacerých zmenách sa ich hodnota nemá posudzovať izolovane; ÚVO vo svojej metodike upozorňuje na kumulatívne posudzovanie zmien.

A tu býva časté nedorozumenie.

15 % pri stavbe neznamená, že každú vysúťaženú stavbu možno automaticky zdražiť o 15 %.

Rovnako ani 10 % neznamená automatické právo dodávateľa zvýšiť cenu služby.

Zákon iba vytvára jeden z právnych režimov, v ktorom môže byť zmena pri splnení všetkých podmienok prípustná.

A čo "50 percent"?

Aj toto číslo môže zvádzať k nesprávnemu výkladu.

Pri niektorých zákonných dôvodoch – najmä pri nevyhnutných doplňujúcich plneniach a nepredvídateľných okolnostiach – zákon stanovuje pri verejnom obstarávateľovi hranicu navýšenia hodnoty plnenia vo vzťahu k pôvodnej zmluve.

To však opäť neznamená:

"Zákon povoľuje zdražiť zákazku o 50 %."

Najprv musí existovať zákonný dôvod zmeny.

Až potom sa rieši, aké hodnotové obmedzenia sa naň vzťahujú.

Číslo teda nikdy nemôže nahradiť dôvod.

Kedy je zmena "podstatná"?

Tu sa dostávame k jadru problému.

Zákon medzi znaky podstatnej zmeny zaraďuje najmä situácie, keď zmena:

• mení povahu alebo rozširuje rozsah pôvodnej zmluvy,
• mení podmienky spôsobom, ktorý by mohol umožniť účasť iných hospodárskych subjektov alebo výber inej ponuky,
• mení ekonomickú rovnováhu v prospech dodávateľa spôsobom, s ktorým pôvodná zmluva nepočítala,
• alebo neprípustným spôsobom nahrádza pôvodného dodávateľa iným.

To je podľa mňa najlepší test aj pre bežného občana.

Položme si otázku:

Keby bola zmluva od začiatku napísaná tak, ako vyzerá po dodatku, mohol sa o zákazku uchádzať niekto iný alebo mohla vyhrať iná ponuka?

Ak áno, treba byť veľmi opatrný.

Cena nie je jediná vec, ktorá môže byť problémom

Pri dodatkoch má verejnosť tendenciu pozerať predovšetkým na peniaze.

Pôvodná cena:

500 000 eur

Nová cena:

575 000 eur

To je samozrejme dôležité.

Ale niekedy môže byť ešte významnejšia zmena, ktorá cenu nemení vôbec.

Predĺženie termínu

Predĺženie termínu môže byť úplne oprávnené.

Napríklad ak nastala objektívna prekážka, ktorú zmluva alebo zákon umožňuje zohľadniť.

Ale môže byť aj významnou zmenou súťažných podmienok.

ÚVO sa touto otázkou zaoberal aj v aktuálnom metodickom usmernení z júla 2026, ktoré sa výslovne týka zmeny zmluvy spočívajúcej v predĺžení lehoty plnenia. Samotná skutočnosť, že sa nemení cena, teda ešte neznamená, že zmenu netreba posudzovať podľa § 18.

Oslabenie zmluvnej pokuty

Predstavme si, že pôvodná súťaž stanovovala:

zmluvná pokuta 2 000 eur za každý deň omeškania.

Dodávatelia pri príprave ceny počítali s rizikom, že termín musia dodržať.

Po podpise sa dodatkom pokuta zníži na 100 eur denne.

Cena zákazky sa nezmenila ani o euro.

Ekonomické postavenie dodávateľa sa však mohlo výrazne zlepšiť.

A práve zmena ekonomickej rovnováhy v prospech dodávateľa patrí medzi zákonné znaky podstatnej zmeny.

Najväčšie varovné signály pri dodatku

Neznamenajú automaticky nezákonnosť.

Znamenajú však:

pozri sa bližšie.

Výrazné zvýšenie ceny

Treba zistiť nielen sumu, ale najmä dôvod a zákonný režim zmeny.

Opakované dodatky

Jeden dodatok môže riešiť jednu objektívnu situáciu.

Pri dodatkoch č. 1, 2, 3, 4 a 5 je už rozumné pozerať sa na ich spoločný výsledok.

ÚVO výslovne upozorňuje, že pri viacerých zmenách nemožno hodnotové limity obchádzať tým, že sa jedna väčšia zmena rozdelí na viac menších.

Neustále predlžovanie termínu

Najmä ak sú dôvody všeobecné alebo sa opakujú.

Naviac práce, ktoré vyzerajú ako súčasť pôvodného projektu

Ak bolo možné určitú prácu rozumne zahrnúť už do pôvodnej projektovej dokumentácie, vzniká otázka, prečo sa objavila až po skončení súťaže.

Zmiernenie sankcií

Zníženie pokút, uvoľnenie záruk alebo odstránenie povinností môže mať ekonomickú hodnotu aj vtedy, keď sa nominálna cena nemení.

Výmena dodávateľa

Aj tú zákon pripúšťa iba v určených prípadoch.

Praktický príklad: rekonštrukcia za 500 000 eur

Predstavme si rekonštrukciu školy.

Pôvodná zmluva

Cena: 500 000 eur

Termín: 30. jún

Zmluvná pokuta: 1 000 eur za deň omeškania

Rozsah: rekonštrukcia strechy a fasády podľa projektu.

Dodatok č. 1

Po odkrytí strechy sa zistí poškodenie nosných prvkov, ktoré pri bežnej obhliadke nebolo možné identifikovať.

Pribudnú nevyhnutné práce za 40 000 eur.

To ešte samo osebe neznamená problém.

Treba preveriť:

• bolo poškodenie skutočne nepredvídateľné?
• bolo možné ho odhaliť pri riadnej príprave?
• sú nové práce nevyhnutné?
• prečo ich má vykonať pôvodný dodávateľ?
• podľa ktorého ustanovenia § 18 mesto postupuje?

Dodatok č. 2

Termín sa posunie o dva mesiace.

Ani to nemusí byť problém.

Ak dodatočné práce objektívne vyžadujú ďalších osem týždňov, môže existovať logická súvislosť.

Ale treba ju vysvetliť.

Dodatok č. 3

Zmluvná pokuta za omeškanie sa zníži z 1 000 eur na 100 eur denne.

Tu už by som sa pýtal veľmi pozorne:

Prečo?

Dodatočné práce môžu vysvetľovať vyššiu cenu a dlhší termín.

Nemusia však automaticky vysvetľovať desaťnásobné zníženie sankcie za porušenie nového termínu.

Každú zmenu treba hodnotiť podľa jej vlastného obsahu.

Päť otázok, ktoré si kladiem pri každom dodatku

Pri väčšine dodatkov stačí začať týmito piatimi otázkami.

1. Čo sa vlastne mení?

Cena?

Termín?

Rozsah plnenia?

Sankcie?

Záruka?

Dodávateľ?

Platobné podmienky?

2. O koľko sa to mení?

Pri cene je jednoduché vypočítať percento.

Pri termíne môže byť rovnako zaujímavé, či sa trojmesačná zákazka predlžuje o týždeň alebo o ďalšie tri mesiace.

3. Prečo zmena vznikla?

Tu by som nechcel čítať iba:

"z dôvodu potreby zabezpečenia riadneho dokončenia diela."

To ešte nič nevysvetľuje.

Dobrý dodatok alebo jeho podklad by mal umožniť pochopiť konkrétnu príčinu.

4. Dalo sa s tým rozumne počítať už pred súťažou?

Toto je jedna z najdôležitejších kontrolných otázok.

Skutočne nepredvídateľná okolnosť a nedostatočne pripravená zákazka sú dve rozdielne veci.

5. Keby bola táto podmienka známa od začiatku, mohla súťaž dopadnúť inak?

Toto je možno najlepšia otázka zo všetkých.

Ak by iný termín, menšia sankcia, vyšší rozsah alebo iné technické podmienky mohli prilákať ďalších uchádzačov alebo viesť k iným cenám, mení sa pohľad na celý dodatok.

Dodatok nikdy nečítam izolovane

Tak ako pri kontrole zmluvy nestačí samotná zmluva, pri dodatku nestačí samotný dodatok.

Porovnávam minimálne:

pôvodnú súťaž → pôvodnú zmluvu → dodatok → dôvod zmeny → výsledný stav po zmene.

Pri väčšej investícii môžu byť potrebné aj:

• súťažné podklady,
• projektová dokumentácia,
• pôvodný rozpočet,
• zmenové listy,
• stavebný denník,
• odborné stanoviská,
• harmonogram,
• predchádzajúce dodatky.

Nie preto, že každý dodatok je podozrivý.

Ale preto, že jeho zákonnosť a hospodárnosť sa niekedy nedajú posúdiť z dvoch strán textu označeného "Dodatok č. 2".

Kde si dodatok môže pozrieť občan?

Zmluvy miest, krajov a ďalších povinných osôb týkajúce sa verejných peňazí alebo majetku podliehajú režimu povinného zverejňovania podľa zákona o slobode informácií. Obce a vyššie územné celky zverejňujú povinne zverejňované zmluvy v Centrálnom registri zmlúv. CRZ pracuje aj s dodatkami pripojenými ku konkrétnej zmluve.

Ak je aj dodatok povinne zverejňovanou zmluvou, platí pri jeho účinnosti základné pravidlo Občianskeho zákonníka: účinnosť nastáva dňom nasledujúcim po zverejnení, ak si strany nedohodli neskorší okamih.

Pri verejnom obstarávaní sa oplatí pozrieť aj profil verejného obstarávateľa na ÚVO. Pri príslušných prípadoch existuje aj osobitné oznámenie o zmene zmluvy, v ktorom možno nájsť dôvod a rozsah zmeny. ÚVO vo svojom elektronickom systéme samostatne pracuje s formulármi pre zmenu zmluvy.

Dodatok môže byť zákonný a napriek tomu zaujímavý

Toto považujem za dôležité rozlíšenie.

Kontrola verejných peňazí sa nekončí otázkou:

Je to zákonné?

Môže nasledovať:

Prečo k tomu došlo?

Ak mesto musí opakovane uzatvárať dodatky preto, že pôvodná projektová dokumentácia bola nekvalitná, nemusí byť každý jednotlivý dodatok nezákonný.

Napriek tomu môžeme mať problém s kvalitou prípravy investícií.

Podobne môže byť dodatok zákonný, ale finančne nevýhodný.

Alebo môže byť dodatok ekonomicky rozumný, hoci navonok vyzerá ako "zdraženie zákazky".

Preto treba odlišovať minimálne tri otázky:

Je zmena zákonná?

Je hospodárna?

Prečo vôbec vznikla?

To sú tri rozdielne kontroly.

Najväčšia chyba: porovnať iba prvú a poslednú cenu

Predstavme si titulok:

Mesto vysúťažilo stavbu za 5 miliónov. Nakoniec stojí 5,7 milióna.

To určite stojí za vysvetlenie.

Ale samotný rozdiel ešte nepreukazuje, že je zákazka "predražená", že mesto porušilo zákon alebo že dodávateľ dostal neoprávnenú výhodu.

Rovnako však nestačí obhajoba:

Zvýšenie ceny bolo urobené dodatkom.

Dodatok nie je odpoveď.

Je to dokument, ktorý treba skúmať.

Správna otázka teda nie je iba "o koľko zákazka zdražela?", ale "prečo zdražela a podľa akého právneho a vecného dôvodu bola zmena možná?"

Čo z toho vyplýva

Dodatok nie je automaticky varovným signálom. Pri dlhších a zložitejších projektoch môže byť úplne legitímnou reakciou na realitu.

Ani podpis oboch strán však neznamená, že možno meniť čokoľvek. Pri zmluvách z verejného obstarávania platia osobitné pravidlá § 18 zákona o verejnom obstarávaní.

Netreba sledovať iba cenu. Významnou zmenou môže byť aj termín, rozsah, sankcia, záruka alebo ekonomické postavenie dodávateľa.

Percentuálne limity nie sú automatickou licenciou na zdražovanie. Najskôr treba vedieť, podľa akého zákonného dôvodu sa zmluva mení.

Pri viacerých dodatkoch treba pozerať na výsledok spolu. Jednotlivé malé zmeny môžu vo výsledku znamenať výrazne inú zmluvu.

A napokon:

Najlepšia otázka znie: keby všetci uchádzači poznali tieto podmienky už pred súťažou, mohol byť výsledok súťaže iný?

Ak je odpoveď možno áno, alebo dokonca pravdepodobne áno, dodatok si zaslúži veľmi pozorné čítanie.

Právne a odborné zdroje

Základným predpisom je zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, najmä § 18 – Zmena zmluvy, rámcovej dohody a koncesnej zmluvy počas ich trvania. Zákon upravuje prípustné dôvody zmien, podstatnú zmenu zmluvy aj hodnotové limity niektorých zmien.

Pri výklade je užitočná aj samostatná publikácia Úradu pre verejné obstarávanie Zmeny zmlúv v kontexte rozhodovacej praxe Úradu pre verejné obstarávanie a metodické usmernenia úradu, vrátane aktuálneho usmernenia z 15. júla 2026 k predĺženiu lehoty plnenia.

Zverejňovanie zmlúv a dodatkov treba posudzovať aj podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a § 47a Občianskeho zákonníka.

Právny stav k 21. septembru 2026.

JUDr. Jaroslav Brada

právnik a hlavný kontrolór mesta Detva

Jaroslav Brada sa venuje komunálnemu právu, kontrole, verejným financiám a zrozumiteľnej komunikácii samosprávy. Pred zvolením za hlavného kontrolóra pôsobil ako právnik mesta a viac než desať rokov ako advokát. Býva v Banskej Bystrici.

Text vyjadruje odborný názor autora. Nejde o oficiálne stanovisko mesta Detva ani inej verejnej inštitúcie.