Program zastupiteľstva je zverejnený vopred. Je tým však definitívne uzavretý? Nie. Zákon umožňuje poslancom navrhnúť jeho zmenu priamo na začiatku zasadnutia. Zaradenie nového bodu však ešte neznamená, že v ňom možno bez ďalšieho schváliť čokoľvek.

Program mestského alebo obecného zastupiteľstva sa zverejňuje vopred. Znamená to, že po jeho zverejnení už nemožno pridať nový bod? Nie. Zákon výslovne počíta s tým, že zastupiteľstvo môže na začiatku zasadnutia návrh programu zmeniť. Dôležité však je rozlišovať tri veci: právo navrhnúť nový bod, rozhodnutie zastupiteľstva zaradiť ho do programu a možnosť prijať v ňom zákonné konečné rozhodnutie.

Predstavme si jednoduchú situáciu.

Obec zverejní program zasadnutia. Poslanci dostanú materiály a o niekoľko dní prídu na zastupiteľstvo.

Jeden z poslancov hneď na začiatku navrhne:

"Navrhujem doplniť do programu nový bod."

Niekedy sa v tejto chvíli objaví námietka:

"To nejde. Program už bol zverejnený."

Alebo:

"Materiál nebol poslancom doručený v lehote stanovenej rokovacím poriadkom, preto sa o ňom nesmie rokovať."

Takéto tvrdenie môže znieť logicky.

Zákon však fungovanie programu zastupiteľstva nastavuje inak.

Ľudskou rečou

Zverejnený program nie je konečný program zasadnutia. Je to návrh programu. Konečný program schvaľuje až samotné zastupiteľstvo na začiatku rokovania.

A zákon zároveň výslovne počíta s tým, že tento návrh možno zmeniť.

Najprv sa zverejňuje návrh programu

Zákon o obecnom zriadení prikazuje, aby bol návrh programu zasadnutia zverejnený na úradnej tabuli obce a na jej webovom sídle najmenej tri dni pred zasadnutím.

Už samotné slovo návrh je dôležité.

Obec teda tri dni vopred nezverejňuje nemenný konečný program, o ktorom už nikto nesmie diskutovať.

Zverejňuje návrh toho, čo sa má prerokovať.

Až keď sa poslanci stretnú, zastupiteľstvo tento návrh schvaľuje.

Zákon počíta aj so zmenou programu

§ 12 ods. 5 zákona o obecnom zriadení stanovuje postup pomerne jednoznačne.

Zastupiteľstvo na začiatku zasadnutia najprv hlasuje o zverejnenom návrhu programu. Následne možno návrh programu zmeniť. Na takúto zmenu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, nie iba poslancov prítomných v miestnosti.

To je dôležitá poistka.

Predstavme si zastupiteľstvo s 19 poslancami.

Na zasadnutí je prítomných 12 poslancov.

Na prijatie bežného uznesenia by za určitých okolností stačilo 7 hlasov prítomných poslancov.

Na doplnenie nového bodu programu však treba najmenej 10 hlasov, pretože zákon vyžaduje nadpolovičnú väčšinu všetkých (v našom príklade 19) poslancov.

Zákon teda umožňuje program meniť, ale úmyselne to robí ťažším než prijatie obyčajného uznesenia.

A môže nový bod navrhnúť samotný poslanec?

Áno.

Zákon o obecnom zriadení medzi individuálnymi oprávneniami poslanca výslovne uvádza právo:

predkladať obecnému zastupiteľstvu i ostatným orgánom návrhy.

Ide o § 25 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení.

Ak spojíme toto ustanovenie s pravidlom, podľa ktorého môže zastupiteľstvo na začiatku zasadnutia meniť návrh programu, výsledok je pomerne jasný:

poslanec môže navrhnúť, aby bol do programu doplnený nový bod.

Či sa tam skutočne dostane, už nerozhoduje sám.

Rozhoduje zastupiteľstvo hlasovaním.

Toto rozlíšenie je podstatné:

poslanec má právo návrh predložiť, ale nemá právo sám bod zaradiť.

Na zaradenie potrebuje podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

Starosta ani primátor nerozhodujú o programe

Ešte zaujímavejšie je, ako vážne zákon toto pravidlo chráni.

Ak starosta alebo primátor odmietne dať hlasovať o návrhu programu alebo o jeho zmene, zákon s tým spája veľmi neobvyklý následok:

starosta alebo primátor stráca právo viesť zasadnutie zastupiteľstva.

Vedenie zasadnutia následne preberá zástupca starostu alebo primátora, prípadne iný poverený poslanec.

To veľa napovedá o koncepcii zákona.

Starosta zasadnutie zvoláva a vedie.

O programe však rozhoduje zastupiteľstvo ako kolektívny orgán.

Predsedajúci teda nemá právomoc jednoducho povedať:

"O tomto návrhu hlasovať nebudeme."

A čo rokovací poriadok?

Tu vzniká najzaujímavejšia právna otázka.

Zákon umožňuje zastupiteľstvu upraviť podrobné pravidlá rokovania vlastným rokovacím poriadkom.

Rokovacie poriadky preto bežne určujú napríklad:

• kto pripravuje materiály,

• akú majú mať štruktúru,

• kto je ich predkladateľom a spracovateľom,

• dokedy sa majú odovzdať,

• kedy ich majú dostať poslanci,

• či majú obsahovať dôvodovú správu a návrh uznesenia,

• ktoré komisie sa k nim majú vopred vyjadriť.

To všetko má zmysel.

Poslanec by mal mať dostať dostatok času na preštudovanie päťdesiatstranovej zmluvy alebo miliónovej investície.

Lenže rokovací poriadok treba čítať spolu so zákonom, nie namiesto zákona.

Organizačné pravidlo nie je automaticky zákazom zmeniť program

Ak rokovací poriadok napríklad stanovuje:

"Materiály sa poslancom doručujú sedem dní pred zasadnutím,"

z toho ešte automaticky nevyplýva:

"Bod, ktorý sedem dní vopred rozoslaný nebol, nemožno zo zákona zaradiť do programu."

Takýto výklad by totiž prakticky zrušil mechanizmus, ktorý zákon výslovne vytvoril – možnosť zmeniť návrh programu na začiatku zasadnutia.

Rokovací poriadok môže zákonné pravidlo podrobnejšie upraviť.

Nemal by však byť vykladaný tak, že zákonné oprávnenie zastupiteľstva fakticky odstráni.

Aj preto možno v aktuálnych rokovacích poriadkoch slovenských miest nájsť súčasne pravidlá o predkladaní materiálov vopred aj samostatné pravidlo o možnosti zmeniť program na začiatku zasadnutia. Napríklad rokovací poriadok Senice stanovuje požiadavky na prípravu a distribúciu materiálov a zároveň osobitne upravuje hlasovanie o zmene programu nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov.

To nie je rozpor.

Ide o dva rozdielne režimy.

To však neznamená, že možno narýchlo schváliť čokoľvek

A tu prichádza druhá polovica odpovede.

Právo zaradiť bod programu a právo prijať v danom bode konkrétne rozhodnutie nie sú to isté.

Toto rozlíšenie je mimoriadne dôležité.

Predstavme si, že poslanec ráno navrhne doplniť bod:

"Návrh nového všeobecne záväzného nariadenia o miestnych poplatkoch."

Dostane potrebnú väčšinu a bod sa dostane do programu.

Môže zastupiteľstvo všeobecne záväzné nariadenie hneď aj zákonne prijať?

Nie, ak neboli splnené zákonné podmienky jeho prípravy.

Návrh VZN musí byť podľa zákona zverejnený najmenej 15 dní pred rokovaním zastupiteľstva a zákon zabezpečuje aj priestor na pripomienkovanie návrhu.

Doplnením bodu programu nemožno túto zákonnú lehotu obísť.

Podobne je to pri rozpočte

Ani nový rozpočet mesta alebo záverečný účet nemožno jednoducho priniesť na zasadnutie a schváliť len preto, že poslanci odhlasovali doplnenie programu.

Návrh rozpočtu aj návrh záverečného účtu musí obec zverejniť najmenej 15 dní pred rokovaním zastupiteľstva.

Zastupiteľstvo teda pokojne môže do programu zaradiť diskusiu o rozpočtovej situácii.

Ale samotné zaradenie bodu nezhojí nesplnenie zákonného postupu, ktorý musí predchádzať schváleniu rozpočtu.

Rovnako pri niektorých prevodoch majetku

Zákon o majetku obcí vyžaduje pri niektorých spôsoboch nakladania s majetkom osobitné predchádzajúce zverejnenie.

Napríklad pri prevode majetku z dôvodu hodného osobitného zreteľa musí byť zámer a všeobecná hodnota majetku zverejnená najmenej 15 dní pred schvaľovaním prevodu.

Ak táto podmienka splnená nie je, nepomôže povedať:

"Ale zastupiteľstvo si dnes doplnilo bod do programu."

Zmena programu nenahrádza povinnosti podľa osobitného zákona.

Tri otázky, ktoré sa nesmú miešať

Celý problém sa dá zjednodušiť na tri samostatné otázky.

1. Môže poslanec navrhnúť nový bod?

Áno. Má zákonné právo predkladať zastupiteľstvu návrhy.

2. Môže sa nový bod dostať do programu?

Áno, ak za zmenu programu hlasuje nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.

3. Môže zastupiteľstvo v novom bode okamžite prijať akékoľvek rozhodnutie?

Nie bez ďalšieho. Treba ešte preskúmať, či zákon pre konkrétne rozhodnutie nevyžaduje predchádzajúce zverejnenie, odborné stanovisko, osobitnú lehotu, znalecký posudok, verejnú súťaž alebo inú podmienku.

A práve tretia otázka býva často omylom zamieňaná s prvou.

A čo keď poslanci materiál vôbec nepoznajú?

Tu sa z práva dostávame ku kvalite rozhodovania.

Predstavme si, že niekto na začiatku zasadnutia rozdá poslancom 80-stranový návrh zmluvy na investíciu za dva milióny eur a navrhne jeho okamžité schválenie.

Ak osobitný zákon neustanovuje povinnú predchádzajúcu lehotu, samotná skutočnosť, že materiál nebol rozoslaný týždeň vopred, ešte nemusí znamenať absolútny zákonný zákaz zaradiť vec do programu.

Ale je úplne legitímne, ak poslanci povedia:

"Na takéto rozhodnutie sme nemali dostatok času."

A návrh na doplnenie programu nepodporia.

Alebo bod zaradia, vec prerokujú a rozhodnú, že konečné rozhodnutie odložia.

To je podľa mňa dôležitá poistka systému.

Právo predložiť návrh neznamená právo vynútiť si jeho okamžité schválenie.

O tom rozhoduje zastupiteľstvo.

Praktický príklad: havarijný stav školy

Predstavme si, že dva dni pred zasadnutím mesto zistí vážnu poruchu strechy základnej školy.

Vopred zverejnený program takúto situáciu prirodzene neobsahuje.

Poslanec preto na začiatku zasadnutia navrhne nový bod:

"Havarijný stav strechy základnej školy a návrh ďalšieho postupu."

Zastupiteľstvo má 15 poslancov.

Na zmenu programu je potrebných aspoň 8 hlasov všetkých poslancov.

Ak návrh dostane potrebnú podporu, bod sa zaradí.

V rámci neho môže zastupiteľstvo napríklad:

• vypočuť informáciu úradu,

• požiadať o odborný posudok,

• uložiť prípravu riešenia v rozsahu svojich právomocí,

• schváliť rozhodnutie, pre ktoré sú už splnené všetky zákonné podmienky,

• alebo vec odložiť na ďalšie zasadnutie.

Práve pre takéto situácie má flexibilita programu praktický význam.

Nie všetko, čo sa v živote mesta stane, možno predvídať týždeň dopredu.

A opačný príklad: predaj mestského pozemku

Poslanec na začiatku rokovania navrhne:

"Doplňme predaj konkrétneho mestského pozemku konkrétnemu záujemcovi z dôvodu hodného osobitného zreteľa."

Aj takýto bod možno z procedurálneho hľadiska navrhnúť.

Ale ak nebol vopred zverejnený zákonom požadovaný zámer a splnené ostatné podmienky zákona o majetku obcí, zastupiteľstvo nemôže samotným hlasovaním o programe tieto chýbajúce zákonné predpoklady nahradiť.

Môže teda napríklad začať proces.

Nemusí však byť schopné proces v ten istý deň aj dokončiť.

Prečo zákon vyžaduje na doplnenie programu väčšinu všetkých poslancov?

Je za tým rozumná rovnováha.

Na jednej strane má verejnosť právo vopred vedieť, čo sa má na zastupiteľstve prerokovať.

Preto sa návrh programu zverejňuje.

Na druhej strane musí byť zastupiteľstvo schopné reagovať na nové okolnosti.

Preto zákon umožňuje program zmeniť.

A pretože nový bod verejnosť ani neprítomní poslanci nemuseli vopred očakávať, zákon na jeho zaradenie stanovuje vyššiu bariéru:

nestačí väčšina momentálne prítomných – treba väčšinu všetkých poslancov.

To je podľa mňa správny spôsob, ako toto ustanovenie čítať.

Nie ako dieru v pravidlách.

Ale ako úmyselne vytvorený mechanizmus flexibility s vyššou demokratickou poistkou.

Rokovací poriadok má organizovať rokovanie, nie meniť zákon

Rokovací poriadok je pre fungovanie zastupiteľstva dôležitý.

Zákon dokonca výslovne predpokladá, že podrobné pravidlá rokovania upraví zastupiteľstvo práve v ňom.

Nemal by sa však vykladať izolovane.

Ak napríklad obsahuje pravidlá pre štandardné predkladanie materiálov, treba ich rešpektovať.

Ale z takéhoto organizačného ustanovenia nemožno automaticky vytvoriť záver:

"Poslanec nemôže na začiatku zasadnutia navrhnúť nový bod programu."

Takýto záver by bol veľmi ťažko zlučiteľný s § 12 ods. 5 a § 25 ods. 4 zákona o obecnom zriadení.

Správnejšie je povedať:

Poslanec môže navrhnúť zmenu programu. Zastupiteľstvo rozhodne, či ju prijme. A ak chce následne prijať konkrétne rozhodnutie, musí pritom dodržať všetky zákonné podmienky, ktoré sa na danú vec vzťahujú.

Päť pravidiel, ktoré si stačí zapamätať

1. Vopred sa zverejňuje návrh programu, nie program.

2. Poslanec môže na začiatku zasadnutia navrhnúť jeho zmenu alebo doplnenie.

3. Na zmenu programu treba nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov.

4. Rokovací poriadok môže upraviť prípravu materiálov, nemôže však byť vykladaný tak, aby poprel zákonný mechanizmus zmeny programu.

5. Zaradenie bodu ešte neznamená, že možno okamžite zákonne schváliť čokoľvek. Osobitné zákonné podmienky musia zostať zachované.

Čo z toho vyplýva

Niekedy sa vedie spor o to, či bolo "slušné" alebo "praktické" priniesť materiál až na zasadnutie.

To je legitímna diskusia.

Ale je to iná otázka než:

"Má poslanec právo navrhnúť nový bod programu?"

Zákon s takýmto návrhom výslovne počíta.

Kvalita samosprávy preto nespočíva ani v tom, že sa každý nový návrh automaticky zablokuje, ani v tom, že sa na stôl položí zložitý materiál a bez diskusie sa okamžite schváli.

Rozumný systém potrebuje oboje:

možnosť reagovať na nové témy aj dostatok informácií na zodpovedné rozhodovanie.

A zastupiteľstvo má presne ten nástroj, ktorým medzi týmito dvoma hodnotami rozhoduje:

hlasovanie.

Právne zdroje

Základným predpisom je zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, najmä § 12 ods. 4, 5 a 11 a § 25 ods. 4 písm. a). Aktuálne znenie zákona účinné od 15. júla 2026 stanovuje zverejnenie návrhu programu najmenej tri dni pred zasadnutím, jeho schvaľovanie na začiatku zasadnutia, možnosť zmeny nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov a individuálne oprávnenie poslanca predkladať zastupiteľstvu návrhy.

Pri konkrétnych rozhodnutiach treba zároveň rešpektovať osobitné zákonné postupy – napríklad pätnásťdňové zverejnenie návrhu VZN a návrhu rozpočtu alebo zákonné podmienky zverejnenia niektorých zámerov nakladania s majetkom obce.

Právny stav k 8. septembru 2026.

JUDr. Jaroslav Brada

právnik a hlavný kontrolór mesta Detva

Jaroslav Brada sa venuje komunálnemu právu, kontrole, verejným financiám a zrozumiteľnej komunikácii samosprávy. Pred zvolením za hlavného kontrolóra pôsobil ako právnik mesta a viac než desať rokov ako advokát. Býva v Banskej Bystrici.

Text vyjadruje odborný názor autora. Nejde o oficiálne stanovisko mesta Detva ani inej verejnej inštitúcie.