Môže mať mesto vyrovnaný rozpočet a pritom sa zadlžovať?

Áno, môže. Vyrovnaný rozpočet totiž neznamená, že mesto počas roka minie iba peniaze, ktoré v tom istom roku zarobí. Chýbajúce zdroje na investície môže doplniť z úspor vytvorených v minulosti alebo z nového úveru. Rozpočet bude matematicky vyrovnaný, ale finančná situácia mesta sa môže výrazne zmeniť. 

Pri schvaľovaní mestského rozpočtu sa často zdôrazňuje, že rozpočet je "vyrovnaný".

Na prvé počutie to znie ako jasná známka zodpovedného hospodárenia: mesto minie presne toľko, koľko má k dispozícii, nevytvára schodok a nežije nad svoje možnosti.

Skutočnosť je zložitejšia.

Vyrovnanosť rozpočtu nám hovorí, že plánované zdroje dokážu pokryť plánované použitie peňazí. Sama osebe však ešte nehovorí:

• odkiaľ tieto zdroje pochádzajú,
• či mesto používa vlastné príjmy, úspory alebo úver,
• či sa jeho dlh zvyšuje,
• ani to, či bude schopné svoje rozhodnutia financovať aj v ďalších rokoch.

Mesto preto môže mať vyrovnaný rozpočet a zároveň si vziať nový úver, znížiť svoje finančné rezervy alebo preniesť vyššie splátky do budúcnosti.

Ľudskou rečou

Aj rodina môže mať na papieri vyrovnaný finančný plán, ak chýbajúce peniaze doplní úverom alebo výberom úspor.

Predstavme si rodinu, ktorá má pravidelné ročné príjmy 20 000 eur a bežné výdavky 20 000 eur.

Chce však ešte vymeniť strechu za 15 000 eur. Päťtisíc použije z úspor a desaťtisíc si požičia.

Všetky plánované platby má pokryté. Jej finančný plán je teda vyrovnaný.

Rodina však zároveň:

• minula časť svojich úspor,
• vytvorila si nový dlh,
• a v ďalších rokoch bude musieť z bežných príjmov splácať úver aj úroky.

To ešte automaticky neznamená, že rozhodnutie bolo nezodpovedné. Nová strecha môže byť nevyhnutná a môže slúžiť desiatky rokov.

Znamená to však, že samotná veta "rozpočet je vyrovnaný" nestačí na posúdenie kvality hospodárenia.

Mestský rozpočet má tri rozdielne časti

Rozpočet obce sa podľa zákona vnútorne člení na:

1. bežný rozpočet,
2. kapitálový rozpočet,
3. finančné operácie.

Každá z týchto častí ukazuje inú stránku hospodárenia mesta. Bez ich oddeleného posúdenia môže byť celkové číslo zavádzajúce.

Bežný rozpočet: každodenné fungovanie mesta

Bežný rozpočet zachytáva opakujúce sa príjmy a výdavky súvisiace s každodenným fungovaním mesta.

Medzi bežné príjmy môžu patriť napríklad:

• podiel na dani z príjmov fyzických osôb,
• miestne dane a poplatky,
• príjmy z nájomného,
• správne poplatky,
• bežné dotácie a transfery.

Z bežných výdavkov sa financujú napríklad:

• mzdy zamestnancov,
• energie,
• odpadové hospodárstvo,
• údržba ciest a verejných priestorov,
• prevádzka škôl, kultúrnych a športových zariadení,
• nákup materiálu a služieb,
• úroky z prijatých úverov.

Bežný rozpočet je najdôležitejším obrazom toho, či mesto dokáže svoju každodennú prevádzku financovať zo svojich opakujúcich sa príjmov.

Základným pravidlom je, že má byť zostavený ako vyrovnaný alebo prebytkový. Zákon však pripúšťa aj presne vymedzenú výnimku: schodok môže vzniknúť napríklad pri použití prostriedkov rezervného fondu alebo niektorých účelovo určených peňazí nevyčerpaných v minulých rokoch.

Prečo je bežný rozpočet taký dôležitý?

Ak mesto dlhodobo nedokáže zaplatiť svoju bežnú prevádzku z pravidelných príjmov, vzniká štrukturálny problém.

Úspory z minulosti sa raz minú. Predaj majetku nemožno opakovať donekonečna. A dlhodobým úverom sa bežná prevádzka za štandardných okolností financovať nemá.

Preto je zdravý prebytok bežného rozpočtu dôležitý nielen ako rezerva. Môže vytvárať vlastné zdroje na investície a splácanie starších dlhov.

Kapitálový rozpočet: čo mesto buduje a zveľaďuje

Kapitálový rozpočet súvisí predovšetkým s dlhodobým majetkom a investíciami.

Kapitálovými výdavkami môžu byť napríklad:

• výstavba alebo rekonštrukcia školy,
• nové cesty a chodníky,
• obnova verejného osvetlenia,
• nákup budovy alebo pozemku,
• výstavba športoviska,
• rozsiahla modernizácia mestského majetku.

Kapitálové príjmy môžu pochádzať napríklad:

• z predaja mestského majetku,
• z investičnej dotácie,
• z fondov Európskej únie,
• z kapitálového transferu zo štátneho rozpočtu.

Kapitálový rozpočet môže byť schodkový, ak je jeho schodok krytý napríklad prebytkom bežného rozpočtu, peniazmi z minulých rokov alebo návratnými zdrojmi financovania, teda najmä úverom.

Práve tu vzniká situácia, pri ktorej sa mesto zadlží a zároveň predloží vyrovnaný celkový rozpočet.

Finančné operácie: peniaze sa presúvajú, ale nevzniká nový príjem

Finančné operácie sú pre laika najťažšie čitateľnou časťou rozpočtu.

Patria sem najmä:

• prijatie úveru,
• splácanie istiny úveru,
• zapojenie rezervného fondu,
• použitie zostatkov peňazí z minulých rokov,
• poskytnutie alebo splatenie pôžičky,
• niektoré operácie s finančným majetkom.

Zákon výslovne rozlišuje finančné operácie od bežných a kapitálových príjmov a výdavkov. Prijatý úver teda nie je skutočným príjmom v tom istom zmysle ako daň, poplatok či nájomné. Je to prílev peňazí spojený so súčasným vznikom záväzku, ktorý bude treba vrátiť.

Rovnako treba rozlišovať medzi:

• splátkou istiny, ktorá je výdavkovou finančnou operáciou,
• úrokom, ktorý je bežným výdavkom mesta.

Mesto teda môže v jednom roku prijať úver ako finančnú operáciu, no jeho finančné následky sa budú v nasledujúcich rokoch prejavovať aj v bežnom rozpočte prostredníctvom úrokov.

Modelový príklad

Predstavme si zjednodušený rozpočet mesta:

Bežný rozpočet

Bežné príjmy: 20 miliónov eur
Bežné výdavky: 19 miliónov eur

Výsledok: prebytok 1 milión eur

Kapitálový rozpočet

Kapitálové príjmy: 2 milióny eur
Kapitálové výdavky: 6 miliónov eur

Výsledok: schodok 4 milióny eur

Po spojení bežného a kapitálového rozpočtu mestu stále chýbajú tri milióny eur:

• prebytok bežného rozpočtu: +1 milión,
• schodok kapitálového rozpočtu: −4 milióny,
• výsledný rozdiel: −3 milióny eur.

Mesto ho pokryje takto:

• 1 milión eur použije z rezervného fondu,
• 2 milióny eur prijme ako nový úver.

V súhrnnej bilancii má všetky plánované výdavky kryté. Rozpočet je vyrovnaný.

Súčasne však platí, že:

• rezervný fond sa zníži o milión eur,
• dlh mesta sa zvýši o dva milióny eur,
• v ďalších rokoch pribudnú splátky istiny a úrokov.

Veta "mesto schválilo vyrovnaný rozpočet" je teda pravdivá.

Rovnako pravdivá je však aj veta:

"Mesto bude v tomto roku časť investícií financovať z úspor a nového dlhu."

Tieto dve tvrdenia si neprotirečia.

Čo je rezervný fond?

Rezervný fond možno zjednodušene prirovnať k úsporám vytvoreným z hospodárenia minulých rokov.

Obec ho vytvára z prebytku rozpočtu vo výške, ktorú určí zastupiteľstvo, najmenej však vo výške desiatich percent zákonom určeného prebytku. O použití peňažných fondov rozhoduje zastupiteľstvo a ich zostatky na konci roka neprepadajú.

Použitie rezervného fondu nie je automaticky zlé.

Mesto si peniaze odkladá práve preto, aby ich neskôr mohlo použiť napríklad na:

• spolufinancovanie veľkej investície,
• nečakanú haváriu,
• rekonštrukciu majetku,
• preklenutie obdobia s mimoriadnymi výdavkami.

Dôležité však je, na čo sa rezerva používa a ako rýchlo sa míňa.

Ak mesto použije úspory na jednorazovú investíciu, ktorá bude slúžiť ďalších tridsať rokov, môže ísť o rozumné rozhodnutie.

Ak nimi každý rok vykrýva rastúce prevádzkové výdavky, ktoré nedokáže pokryť z pravidelných príjmov, ide o podstatne vážnejší signál.

Rezervný fond dokáže problém na určitý čas prekryť. Nedokáže však natrvalo nahradiť chýbajúce pravidelné príjmy.

Je teda úver automaticky znakom zlého hospodárenia?

Nie.

Mestá budujú cesty, školy, športoviská či verejné priestory, ktoré budú slúžiť viacerým generáciám. Nemusí byť nerozumné, ak sa na ich financovaní prostredníctvom postupného splácania podieľajú aj budúce rozpočty.

Dôležité je posúdiť najmä:

• na čo sa úver použije,
• ako dlho bude financovaný majetok slúžiť,
• aká je úroková sadzba a jej prípadné riziká,
• aké budú ročné splátky,
• koľko priestoru zostane na ďalšie investície,
• či mesto nebude kvôli splátkam obmedzovať základné služby,
• aký dlh už mesto má,
• či existuje reálny plán splácania.

Zákon navyše umožňuje obciam používať návratné zdroje financovania spravidla iba na kapitálové výdavky. Na bežný rozpočet ich možno výnimočne použiť len na preklenutie časového nesúladu v priebehu roka a musia byť splatené do jeho konca. Záväzky z úverov zároveň nesmú dlhodobo narušiť vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch.

Zákonný limit nie je známka kvality

Zákon stanovuje hranice zadlženia obcí.

Vo všeobecnosti obec môže prijať návratné zdroje financovania len vtedy, ak jej celkový dlh neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roka a ročné splátky vrátane zákonom vymedzených súvisiacich platieb neprekročia stanovenú hranicu 25 % upravených bežných príjmov. Zákon zároveň upravuje výnimky aj skoršie varovné pásma, v ktorých už obec musí prijímať opatrenia.

Tieto limity hovoria, čo zákon ešte dovoľuje.

Nehovoria však automaticky, že každý úver pod zákonnou hranicou je rozumný.

Podobne ako maximálna povolená rýchlosť neurčuje ideálnu rýchlosť v každej situácii, ani zákonný dlhový limit neurčuje optimálnu úroveň zadlženia každého mesta.

Mesto môže byť pod zákonným limitom a napriek tomu:

• mať málo voľných peňazí,
• čeliť vysokým budúcim investičným potrebám,
• zanedbávať opravy vlastného majetku,
• mať príliš optimistický odhad príjmov,
• alebo si splátkami zúžiť priestor na ďalšie rozhodovanie.

Prečo vyrovnaný rozpočet ešte neznamená zdravé hospodárenie

Vyrovnanosť je predovšetkým zákonná a matematická vlastnosť rozpočtu.

Zdravé hospodárenie je širšia otázka.

Pri jeho hodnotení treba skúmať najmä:

1. Z čoho je rozpočet vyrovnaný

Je pokrytý pravidelnými príjmami alebo potrebuje úver, rezervný fond či predaj majetku?

2. Aký výsledok má bežný rozpočet

Dokáže mesto zo svojich pravidelných príjmov financovať prevádzku a ešte vytvoriť priestor na investície?

3. Na čo sa používa dlh

Financuje dlhodobý majetok alebo iba odkladá problém, ktorý sa bude opakovať?

4. Čo sa deje s rezervami

Rezervný fond rastie, udržiava sa na primeranej úrovni alebo sa postupne míňa?

5. Aké záväzky vznikajú do budúcnosti

Koľko bude mesto platiť na splátkach, úrokoch, prevádzke a údržbe nových projektov?

6. Či je rozpočet realistický

Nie je vyrovnaný len vďaka príliš optimistickým príjmom alebo investíciám, o ktorých je už pri schvaľovaní zrejmé, že sa nestihnú uskutočniť?

7. Ako sa plán zhoduje so skutočnosťou

Schválený rozpočet je plán. Skutočný obraz hospodárenia ukáže až jeho priebežné plnenie a záverečný účet, ktorý obsahuje aj prehľad o stave a vývoji dlhu.

Päť otázok, ktoré by sme sa mali pýtať

Keď mesto oznámi, že predkladá vyrovnaný rozpočet, občan alebo poslanec by sa mal pýtať:

1. Aký je osobitne výsledok bežného a kapitálového rozpočtu?
2. Koľko peňazí sa zapája z rezervného fondu a zostatkov minulých rokov?
3. Počíta rozpočet s novým úverom?
4. Koľko bude mesto v ďalších rokoch platiť na splátkach a úrokoch?
5. Čo mestu po použití úspor a prijatí úveru zostane na nečakané udalosti a ďalšie investície?

Až odpovede na tieto otázky ukážu, čo sa za slovom "vyrovnaný" skutočne skrýva.

Čo z toho vyplýva

1. Vyrovnaný rozpočet neznamená, že mesto nemá dlh alebo že si nevezme nový úver.
2. Úver a použitie rezervného fondu dokážu pokryť schodok kapitálového rozpočtu bez toho, aby celková bilancia zostala nepokrytá.
3. Samotný úver ani použitie úspor nie sú automaticky zlé. Rozhoduje účel, podmienky a schopnosť mesta niesť následky aj v ďalších rokoch.
4. Pri hodnotení hospodárenia je dôležitejšie než jedno výsledné číslo pozrieť sa osobitne na bežný rozpočet, kapitálový rozpočet, finančné operácie, rezervy a vývoj dlhu.

Vyrovnaný rozpočet je dobrý začiatok.

Nie je však konečnou odpoveďou na otázku, či mesto hospodári zdravo.

Právne a odborné zdroje

• zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, najmä § 10, § 15 až § 17,
• ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie Ministerstva financií SR,
• metodické materiály Ministerstva financií SR k finančným výkazom a finančným operáciám.

Právny stav k 22. júlu 2026.

JUDr. Jaroslav Brada

právnik a hlavný kontrolór mesta Detva

Jaroslav Brada sa venuje komunálnemu právu, kontrole, verejným financiám a zrozumiteľnej komunikácii samosprávy. Pred zvolením za hlavného kontrolóra pôsobil ako právnik mesta a viac než desať rokov ako advokát. Býva v Banskej Bystrici.

Text vyjadruje odborný názor autora. Nejde o oficiálne stanovisko mesta Detva ani inej verejnej inštitúcie.