Má hlas každého voliča v Banskej Bystrici rovnakú váhu?
Mesto Banská Bystrica ešte pri voľbách v roku 2018 testom ombudsmana prešlo. Pri voľbách v roku 2022 už hranicu prekročilo – nie dramaticky, ale dostatočne na to, aby verejný ochranca práv konštatoval porušenie rovnosti volebného práva. Úplne iná, podstatne vážnejšia situácia bola na úrovni celého BBSK.
Čo vlastne ombudsman skúmal?
Prieskum sa netýkal počtu získaných hlasov ani volebnej účasti. Skúmal, koľko obyvateľov pripadalo na jedného voleného poslanca v jednotlivých volebných obvodoch.
Logika je jednoduchá:
ak v jednom obvode pripadá na poslanca 1 000 obyvateľov,
ale v inom napríklad 1 200 obyvateľov,
volič v menšom obvode má pri voľbe zastupiteľstva väčší potenciál ovplyvniť výsledok. Jeden poslanec tam totiž zastupuje menší počet ľudí.
Verejný ochranca práv považoval za maximálnu prípustnú odchýlku:
15 % pri mestách a obciach,
25 % pri samosprávnych krajoch.
Vychádzal pritom z judikatúry Ústavného súdu, odporúčaní Rady Európy a pri krajoch aj zo zákona o samosprávnych krajoch. Prieskum porovnával voľby v rokoch 2022 a 2018, pri VÚC rok 2022 s rokom 2017.
Výsledky zahŕňali všetkých osem samosprávnych krajov a 34 miest rôznych veľkostí vrátane všetkých krajských miest. Ďalších päť miest bolo z vyhodnotenia vyradených, pretože nemali k dispozícii potrebné údaje o počte obyvateľov.
Celoslovenský výsledok
Pri voľbách v roku 2022 ombudsman vyhodnotil ako nevyhovujúce:
6 z 8 samosprávnych krajov,
27 z 34 preskúmaných miest,
7 z 8 krajských miest.
Jediným krajským mestom, ktoré sa zmestilo do stanovenej hranice, bol Trenčín.
To znamená, že problém nebol okrajový. Týkal sa približne troch štvrtín krajov a takmer štyroch pätín preskúmaných miest.
Ako dopadlo mesto Banská Bystrica?
Pri Banskej Bystrici ombudsman uviedol tieto výsledky:
Pri mestách bola rozhodujúca horná hranica 15 %. Banská Bystrica sa v roku 2022 dostala na 18,59 %, čiže limit prekročila o 3,59 percentuálneho bodu.
Tabuľku možno čítať takto: pri porovnávaní jednotlivých mestských volebných obvodov boli niektoré obvody takmer rovnako veľké z pohľadu počtu obyvateľov na jedného poslanca – rozdiel bol iba 0,54 %. Medzi najviac vzdialenými obvodmi však rozdiel dosahoval 18,59 %.
Ombudsman v zverejnenom súhrne neuvádza, ktoré konkrétne dva banskobystrické obvody vytvárali maximálny rozdiel. Z tabuľky preto nemožno korektne automaticky vyvodiť, že išlo napríklad práve o VO č. 7 a niektorý iný obvod. Na to by sme potrebovali podkladové počty obyvateľov pre všetkých sedem obvodov.
Banská Bystrica mala pri voľbách v roku 2022 31 poslancov volených v siedmich volebných obvodoch. V porovnaní s rokom 2018 sa základný počet obvodov a poslancov nezmenil, ale rozdelenie obyvateľstva medzi jednotlivými časťami mesta sa postupne menilo. To je pravdepodobné vysvetlenie, prečo mesto v roku 2018 hranicu dodržalo a v roku 2022 ju už prekročilo. (Banská Bystrica)
Bola Banská Bystrica medzi najhoršími?
Nie. Bola nad limitom, ale išlo o pomerne mierne prekročenie.
Pre porovnanie, maximálne rozdiely boli:
Bratislava: 146,19 %,
Žarnovica: 121,72 %,
Bardejov: 92,19 %,
Turzovka: 80,99 %.
Banská Bystrica s hodnotou 18,59 % bola od týchto extrémov veľmi ďaleko. Z právneho pohľadu však hranicu 15 % aj tak prekročila, preto ju ombudsman zaradil medzi mestá, ktoré rovnosť volebného práva nedodržali.
Ľudskou rečou:
Banská Bystrica nemala obvody nastavené katastrofálne. Mala ich však nastavené o niečo nerovnomernejšie, než ombudsman považoval za ústavne prijateľné.
Mesto Banská Bystrica a BBSK sú dva rozdielne prípady
Na úrovni mesta Banská Bystrica bola maximálna odchýlka 18,59 % pri prípustnej hranici 15 %.
Na úrovni celého Banskobystrického samosprávneho kraja bola situácia podstatne vážnejšia:
v roku 2017: maximálny rozdiel 41,11 %,
v roku 2022: maximálny rozdiel 42,09 %,
prípustná hranica pre VÚC: 25 %.
BBSK bol podľa prieskumu tretím najhoršie nastaveným krajom po Bratislavskom kraji s 65,93 % a Žilinskom kraji so 45,08 %.
To zároveň ukazuje, že pri BBSK nešlo iba o jednorazový výkyv pred voľbami v roku 2022. Rozdiel nad 40 % existoval už pri voľbách v roku 2017 a následne sa ešte mierne zvýšil.
Čo ombudsman označil za systémový problém?
Verejný ochranca práv nekritizoval iba jednotlivé mestá a kraje. Upozornil aj na slabiny celého systému:
zákony dostatočne presne neurčujú maximálne prípustné rozdiely,
samosprávy pracujú s viacerými evidenciami obyvateľov, ktoré nemusia mať rovnaké údaje,
štátny dohľad nad zákonnosťou je slabý,
volebné obvody sa niekedy určujú až krátko pred voľbami,
voliči a kandidáti majú obmedzené možnosti účinnej právnej ochrany.
Právne dôležitá poznámka
Záver ombudsmana, že v Banskej Bystrici bola porušená rovnosť volebného práva, neznamená, že voľby v roku 2022 boli automaticky neplatné. Ide o právne hodnotenie verejného ochrancu práv a odporúčanie odstrániť problém pred ďalšími voľbami, nie o rozsudok súdu rušiaci výsledky volieb. Ombudsman oznámil, že splnenie odporúčaní samospráv pred voľbami v roku 2026 bude sledovať.
Pre Banskú Bystricu je teda najpresnejšie hovoriť:
V roku 2022 neboli mestské volebné obvody podľa kritérií ombudsmana úplne vyvážené. Maximálny rozdiel dosiahol 18,59 %, teda mierne prekročil odporúčanú hranicu 15 %. Situácia však nebola ani zďaleka taká extrémna ako v niektorých iných mestách alebo na úrovni samotného BBSK.
JUDr. Jaroslav Brada
právnik a hlavný kontrolór mesta Detva
Jaroslav Brada sa venuje komunálnemu právu, kontrole, verejným financiám a zrozumiteľnej komunikácii samosprávy. Pred zvolením za hlavného kontrolóra pôsobil ako právnik mesta a viac než desať rokov ako advokát. Býva v Banskej Bystrici.
Text vyjadruje odborný názor autora. Nejde o oficiálne stanovisko mesta Detva ani inej verejnej inštitúcie.