Kontrola v samospráve nemá byť hon na čarodejnice
Keď kontrola odhalí chybu, diskusia sa často okamžite zmení na hľadanie vinníka.
Kto to podpísal? Kto to dovolil? Kto má odstúpiť?
Zodpovednosť je dôležitá. Ak sa však kontrola skončí iba označením konkrétneho človeka, mesto môže potrestať jednotlivca a pritom ponechať nedotknutý systém, ktorý rovnakú chybu umožní zopakovať o niekoľko mesiacov.
Skutočne užitočná kontrola preto musí ísť ďalej.
Ľudskou rečou:
Nájsť chybu je dôležité. Opraviť systém, ktorý ju umožnil, je ešte dôležitejšie.
Čo má kontrola vlastne zisťovať
Kontrola hlavného kontrolóra sa podľa zákona nesústredí iba na to, či existuje správna faktúra alebo podpis. Skúma zákonnosť, účinnosť, hospodárnosť a efektívnosť pri nakladaní s majetkom a peniazmi obce. Zahŕňa tiež kontrolu príjmov, výdavkov, finančných operácií, plnenia uznesení, dodržiavania interných predpisov, vybavovania sťažností a ďalších oblastí.
To znamená, že kontrolóra nemá zaujímať iba otázka:
"Bolo to formálne správne?"
Musí sa pýtať aj:
- Dosiahlo mesto zamýšľaný výsledok?
- Použilo peniaze rozumne?
- Fungovali kontrolné mechanizmy?
- Bolo možné chybu odhaliť skôr?
- Existuje riziko, že sa zopakuje?
Kontrola nie je osobný súd
Kontrolné zistenie a osobná vina nie sú to isté.
Nedostatok môže vzniknúť preto, že zamestnanec porušil jasné pravidlo. Môže však vzniknúť aj preto, že pravidlo neexistovalo, bolo nejasné, navzájom si odporovalo s iným interným predpisom alebo sa roky používal nesprávny vzor dokumentu.
Rovnako môže byť problémom nedostatočné rozdelenie zodpovednosti. Jeden človek objedná službu, prevezme ju, skontroluje faktúru a zároveň potvrdí jej úhradu. Aj keby konal poctivo, systém je nastavený rizikovo.
Dobrá kontrola preto rozlišuje minimálne tri roviny:
- konkrétnu chybu, ktorá sa stala,
- príčinu, ktorá jej vznik umožnila,
- zodpovednosť, ktorú možno spravodlivo priradiť konkrétnym osobám.
Ak sa tieto roviny zmiešajú, výsledkom môže byť nespravodlivé obvinenie alebo, naopak, úplné rozplynutie zodpovednosti.
Kontrolovaný musí dostať priestor reagovať
Kontrola nemá fungovať tak, že kontrolór napíše svoj záver a kontrolovaná osoba sa ho dozvie až z verejného rokovania zastupiteľstva.
Základné pravidlá kontroly počítajú s návrhom správy a s možnosťou podať námietky proti pravdivosti, úplnosti alebo preukázateľnosti zistení, proti navrhovaným odporúčaniam aj proti určeným lehotám. Konečná správa má obsahovať informáciu o námietkach a o tom, ako sa s nimi kontrolujúci vysporiadal.
To nie je zbytočná formalita.
Kontrolór môže mať neúplný podklad, nesprávne pochopiť súvislosť alebo nepoznať okolnosť, ktorá mení hodnotenie prípadu. Právo reagovať zvyšuje presnosť kontroly a zároveň chráni kontrolovaného pred unáhleným záverom.
Námietky však neznamenajú, že sa každé zistenie musí zmäkčiť. Ak sú dôkazy jasné, kontrola musí zostať jasná tiež.
Nestačí povedať, čo bolo zle
Zákon pri zistených nedostatkoch počíta aj s odporúčaniami na ich nápravu a na odstránenie príčin ich vzniku. Kontrola sa teda nemá skončiť iba konštatovaním, že niekto porušil predpis. Má sa zaoberať aj tým, čo treba zmeniť, aby sa problém neopakoval.
Práve v tom je rozdiel medzi kontrolou, ktorá iba vyrába dokumenty, a kontrolou, ktorá pomáha samospráve fungovať lepšie.
Praktický príklad
Predstavme si, že mesto uhradilo faktúru za opravu budovy, ale v spise chýba riadny doklad o prevzatí vykonaných prác.
Najjednoduchší záver by znel:
Zodpovedný zamestnanec nezabezpečil potrebný dokument.
To môže byť pravda. Kontrola by sa však mala pýtať ďalej:
- Kto mal práce fyzicky prevziať?
- Bolo v zmluve presne určené, akým dokumentom sa prevzatie potvrdí?
- Mohla účtáreň faktúru uhradiť bez tohto dokladu?
- Existoval kontrolný zoznam povinných príloh?
- Išlo o ojedinelú chybu alebo o zaužívaný postup?
- Ako sa overilo, že práce boli skutočne vykonané v dohodnutom rozsahu?
Výsledkom potom nemá byť iba veta, že v spise chýbal dokument.
Opatrením môže byť jasné určenie zodpovednej osoby, nový preberací protokol, kontrolný zoznam príloh a nastavenie pravidla, podľa ktorého sa faktúra bez dokladu o prevzatí neuhradí.
Až vtedy kontrola pomohla odstrániť príčinu.
Kontrola nemá byť ani mäkká
Odmietnutie honu na čarodejnice neznamená prehliadanie problémov.
Ak niekto vedome poruší zákon, zatají dokument, poskytne nepravdivé údaje alebo napriek upozorneniam pokračuje v nesprávnom postupe, kontrola to musí pomenovať jednoznačne.
Zmierlivý jazyk nesmie zakrývať závažnosť zistenia.
Rozdiel je v tom, že záver má vychádzať z dôkazov, nie z potreby niekoho verejne označiť za vinníka.
Päť otázok dobrej kontroly
Pri každom podstatnom zistení by mala kontrola vedieť odpovedať na päť otázok:
- Čo sa presne stalo?
- Aké pravidlo alebo povinnosť boli porušené?
- Prečo k tomu došlo?
- Aký následok alebo riziko tým vznikli?
- Čo treba zmeniť, aby sa situácia neopakovala?
Bez prvých dvoch otázok by bola kontrola nepresná.
Bez posledných troch by bola neúplná.
Kontrola ako spätná väzba
Mesto je veľká organizácia. Uzatvára zmluvy, spravuje majetok, zamestnáva ľudí, obstaráva tovary a služby a rozhoduje o miliónoch eur.
V takomto prostredí chyby nemožno úplne vylúčiť.
Dôležité je, či ich systém dokáže včas odhaliť, priznať, opraviť a poučiť sa z nich.
Kontrola preto nemá byť nepriateľom úradu. Nemá však byť ani jeho obhajcom.
Má byť nezávislou spätnou väzbou, ktorá pomáha oddeľovať domnienky od faktov, jednorazové zlyhanie od systémového problému a osobnú zodpovednosť od zodpovednosti organizácie.
Čo z toho vyplýva
- Kontrolné zistenie ešte samo osebe neodpovedá na otázku osobnej viny.
- Dobrá kontrola pomenúva nielen chybu, ale aj jej príčinu, riziko a spôsob nápravy.
- Zmyslom kontroly nie je vyrobiť vinníka. Zmyslom je pomôcť tomu, aby mesto rovnakú chybu nezopakovalo.
Právne zdroje
- zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, najmä § 18d až § 18f,
- zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite, najmä § 20 až § 22.
Právny stav k 16. júlu 2026.
JUDr. Jaroslav Brada
právnik a hlavný kontrolór mesta Detva
Jaroslav Brada sa venuje komunálnemu právu, kontrole, verejným financiám a zrozumiteľnej komunikácii samosprávy. Pred zvolením za hlavného kontrolóra pôsobil ako právnik mesta a viac než desať rokov ako advokát. Býva v Banskej Bystrici.
Text vyjadruje odborný názor autora. Nejde o oficiálne stanovisko mesta Detva ani inej verejnej inštitúcie.