Mestský poslanec nemôže dostať ľubovoľnú odmenu. Zákon určuje ročný strop – a zaujímavé je, že krajský poslanec môže dostať viac než trojnásobok. Čo môže poslanec robiť popri mandáte, čo sa stane pri trestnom odsúdení a kto zodpovedá za prekročenie zákonného limitu? 

Poslanec mestského zastupiteľstva nie je zamestnancom mesta a za svoj mandát nepoberá klasický plat. Mesto mu však môže vyplácať odmenu. Jej výška nie je neobmedzená. Zákon stanovuje ročný strop – a jeho prekročenie už nie je iba účtovnou drobnosťou. Zaujímavé pritom je, že krajský poslanec môže dostať podstatne viac než mestský.

Koľko vlastne zarába mestský poslanec?

Jednoduchá otázka, na ktorú neexistuje jedna suma platná pre celé Slovensko.

Poslanec v jednej obci môže dostávať niekoľko desiatok eur za zasadnutie. Inde dostáva pravidelnú mesačnú odmenu. Predseda komisie alebo člen mestskej rady môže dostať viac. A niektoré samosprávy odmeny naviažu aj na účasť na zasadnutiach.

Jedno však mesto urobiť nemôže:

bežnému poslancovi nemôže za kalendárny rok vyplatiť na poslaneckých odmenách ľubovoľnú sumu.

Zákon stanovuje strop.

A práve pri ňom sa začne príbeh trochu komplikovať.

Ľudskou rečou

Poslanecká funkcia nie je klasické zamestnanie. Poslanec môže ďalej chodiť do práce, vykonávať svoje povolanie alebo podnikať. Za výkon verejnej funkcie však môže od mesta dostať odmenu – a pri tej zákon určuje maximum.

Preto je trochu nepresné hovoriť, koľko môže poslanec "zarobiť".

Ako advokát, lekár, podnikateľ alebo zamestnanec môže mať samozrejme úplne iný príjem.

My sa budeme baviť o tom, koľko môže dostať za samotný výkon poslaneckého mandátu.

Mestský poslanec: maximálne jeden základný mesačný plat primátora za rok

§ 25 ods. 8 zákona o obecnom zriadení hovorí, že poslancovi možno poskytnúť odmenu podľa zásad odmeňovania poslancov, najviac však za kalendárny rok vo výške jedného mesačného platu starostu alebo primátora bez jeho zvýšenia zastupiteľstvom.

To posledné je veľmi dôležité.

Ak zastupiteľstvo zvýši primátorovi jeho zákonný plat napríklad o 40 alebo 60 percent, limit odmeny poslanca sa tým nezvýši.

Vždy sa počíta iba zo zákonného platu primátora bez tohto zvýšenia.

Čo to znamená v Banskej Bystrici v roku 2026?

Plat primátora sa počíta z priemernej mzdy v slovenskom hospodárstve za predchádzajúci rok a koeficientu podľa počtu obyvateľov mesta. Pre mesto s 50 001 až 100 000 obyvateľmi je koeficient 3,54. Zastupiteľstvo môže takto vypočítaný plat následne zvýšiť najviac o 60 %.

Priemerná mesačná mzda za rok 2025 bola podľa Štatistického úradu SR 1 620 eur.

Pre Banskú Bystricu teda vychádza:

1 620 × 3,54 = 5 734,80 €

Zákon plat zaokrúhľuje nahor na celé euro, takže zákonný mesačný plat primátora bez zvýšenia je v roku 2026 5 735 eur.

A presne to je zároveň základný ročný strop bežných poslaneckých odmien:

5 735 eur za celý rok.

Nie mesačne.

Ročne.

Ako to vyzerá v praxi v Banskej Bystrici?

Banská Bystrica má vlastné Zásady odmeňovania poslancov. Bežnému poslancovi určujú paušálnu mesačnú odmenu vo výške 80 % z jednej dvanástiny zákonného platu primátora. Poslanec, ktorý je členom mestskej rady alebo predsedom komisie, môže dostať navyše ďalších 20 % z jednej dvanástiny; pri kumulácii týchto funkcií sa príplatok nezdvojuje. Zásady zároveň výslovne strážia zákonný ročný strop.

V oficiálne zverejnených odmenách za jún 2026 preto vidíme pri mnohých bežných poslancoch hrubú odmenu 383 eur. Pri predsedoch komisií alebo členoch mestskej rady sa objavuje ďalších 96 eur, teda v danom mesiaci napríklad spolu 479 eur.

To je podľa mňa celkom rozumný systém.

Poslanec dostáva pravidelnú odmenu počas roka, ale mesto musí pri jej vyplácaní sledovať, aby celková suma podliehajúca zákonnému limitu neprekročila 5 735 eur.

A teraz prekvapenie: krajský poslanec môže dostať podstatne viac

Poslanec samosprávneho kraja sa odmeňuje podľa úplne inej logiky.

Zákon o samosprávnych krajoch stanovuje, že poslancovi, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, možno za kalendárny rok poskytnúť odmenu najviac vo výške 20-násobku minimálnej mesačnej mzdy.

Minimálna mzda je v roku 2026 915 eur.

Zákonný strop je teda:

20 × 915 = 18 300 eur ročne.

Ak ho rozpočítame na dvanásť mesiacov, dostaneme 1 525 eur mesačne. Práve sumu 1 525 eur aktuálne uvádza pri poslancovi aj Banskobystrický samosprávny kraj na svojej oficiálnej stránke.

A tu vzniká zaujímavé porovnanie:

Funkcia Zákonný strop odmeny v roku 2026
Poslanec MsZ Banská Bystrica 5 735 € ročne
Poslanec VÚC 18 300 € ročne

Krajský poslanec tak môže podľa zákona dostať približne 3,2-násobok ročnej odmeny mestského poslanca v Banskej Bystrici.

To je pomerne výrazný rozdiel.

Prečo sú pravidlá také odlišné?

Zákon vychádza z dvoch úplne rozdielnych mechanizmov.

Pri mestskom poslancovi sa maximum odvíja od zákonného platu primátora. A ten závisí od počtu obyvateľov konkrétneho mesta a priemernej mzdy v hospodárstve.

Poslanec veľkého mesta preto môže mať vyšší zákonný limit než poslanec malej obce.

Pri krajskom poslancovi veľkosť alebo rozpočet kraja nerozhoduje. Strop je naviazaný na 20-násobok celoštátnej minimálnej mzdy.

Rovnaký zákonný strop tak platí pre poslanca BBSK aj poslanca iného samosprávneho kraja.

Či je približne trojnásobný rozdiel medzi odmenou mestského a krajského poslanca primeraný, je už skôr otázkou pre zákonodarcu.

Z právneho hľadiska je však systém nastavený jednoznačne.

A čo ak je krajský poslanec zároveň primátorom?

Tu zákon opäť zatiahne ručnú brzdu.

Ak poslancovi VÚC patrí zároveň plat starostu, primátora alebo ich zástupcu, zákon jeho odmenu za krajský mandát výrazne obmedzuje – najviac na sumu minimálnej mzdy. Rovnaké osobitné obmedzenie platí pri súbehu s plateným mandátom poslanca Národnej rady SR.

BBSK pri tomto pravidle pre rok 2026 uvádza sumu 915 eur.

Zákon tým zjavne reaguje na situáciu, keď človek už za inú významnú verejnú funkciu dostáva pravidelný plat.

Poslanec verzus primátor: odmena nie je plat

Tu je dobré zastaviť sa pri terminológii.

Mestský poslanec dostáva odmenu.

Primátor dostáva plat.

A nejde iba o dve rôzne slová.

Poslanecká funkcia sa zásadne vykonáva bez prerušenia pracovného alebo obdobného pomeru. Človek teda zostáva napríklad lekárom, učiteľom, advokátom, zamestnancom súkromnej spoločnosti alebo podnikateľom a popri tom vykonáva mandát.

Primátor je naproti tomu najvyšším výkonným orgánom mesta a jeho plat upravuje osobitný zákon.

Ako sme už vypočítali, pri Banskej Bystrici je zákonný základ v roku 2026 5 735 eur mesačne. Zastupiteľstvo ho môže zvýšiť až o 60 %, teda teoreticky až na 9 176 eur mesačne.

A tu je zaujímavá drobnosť:

aj keby primátor reálne poberal 9 176 eur, limit bežnej odmeny poslanca sa stále počíta iba zo sumy 5735 eur.

A koľko dostáva župan?

Predseda samosprávneho kraja – bežne označovaný ako župan – má zase tretí mechanizmus.

Jeho plat sa nepočíta ani ako plat primátora, ani ako odmena krajského poslanca.

Zákon č. 438/2001 Z. z. ho viaže na osobitne určený základ platu vo verejnej službe a koeficient 2,0. K tomu predsedovi patrí mesačná paušálna náhrada vo výške 4 % platu na výdavky súvisiace s výkonom funkcie.

BBSK v súčasnosti oficiálne uvádza:

plat predsedu BBSK 6 662 eur mesačne

a

paušálnu náhradu 266,50 eura mesačne.

A práve porovnanie s Banskou Bystricou pekne ukazuje rozdiel v zákonnej filozofii.

Pri predsedovi BBSK určuje plat priamo zákonný mechanizmus.

Pri primátorovi Banskej Bystrice vychádza zákonný základ na 5 735 eur, ale zastupiteľstvo má právomoc tento základ zvýšiť až o 60 percent.

Takže pokojne môže nastať situácia, keď primátor mesta dostáva vyšší mesačný plat než predseda celého samosprávneho kraja.

Nie je to chyba vo výpočte. Je to výsledok dvoch rôznych zákonov.

Môže poslanec popri mandáte normálne pracovať alebo podnikať?

Vo všeobecnosti áno.

A to je ďalšia vec, pri ktorej sa často zamieňajú pravidlá platné pre rôznych verejných funkcionárov.

Mestskí a krajskí poslanci sú verejnými funkcionármi podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Tento zákon síce pri mnohých verejných funkciách zakazuje podnikanie alebo členstvo v štatutárnych orgánoch podnikateľských spoločností, mestských a krajských poslancov však z týchto všeobecných zákazov výslovne vyňal.

Poslanec preto môže byť napríklad podnikateľom, advokátom, konateľom spoločnosti alebo zamestnancom súkromnej firmy.

Stále však existujú osobitné nezlučiteľnosti.

Mestský poslanec nemôže byť zároveň primátorom toho istého mesta, jeho zamestnancom – s výnimkou zákonom upraveného dlhodobého uvoľnenia – ani štatutárnym orgánom rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie zriadenej týmto mestom. Ak vzniknutú nezlučiteľnosť neodstráni v zákonnej lehote 30 dní, môže mu zaniknúť mandát.

Pri krajskom poslancovi je funkcia nezlučiteľná najmä s funkciou predsedu samosprávneho kraja a so zamestnaním na úrade daného samosprávneho kraja.

Možnosť podnikať však neznamená možnosť využívať mandát vo vlastný prospech. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu naďalej obsahuje pravidlá ochrany verejného záujmu, oznamovania funkcií, príjmov a majetkových pomerov a obmedzenia pri využívaní verejnej funkcie na osobný prospech.

Čo ak je poslanec trestne stíhaný?

Aj tu je dobré oddeliť právnu otázku od politickej.

Podanie trestného oznámenia ešte neznamená nič z hľadiska trvania mandátu.

Automaticky ho neruší ani začatie trestného stíhania, vznesenie obvinenia alebo podanie obžaloby.

Zákon spája zánik mandátu až s právoplatným odsúdením v presne určených prípadoch. Pri mestskom poslancovi mandát zaniká právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za iný trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený.

To prináša zaujímavý rozdiel.

Ak je poslanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, mandát zaniká bez ohľadu na to, či dostal nepodmienečné väzenie, podmienku alebo napríklad iný druh trestu.

Pri nedbanlivostnom trestnom čine samotné odsúdenie nestačí – zákon viaže zánik mandátu na situáciu, keď bol uložený trest odňatia slobody bez podmienečného odkladu.

Veľmi podobne je upravený zánik mandátu aj pri krajskom poslancovi.

Preto treba rozlišovať dve úplne odlišné tvrdenia:

"Poslanec je trestne stíhaný."

a

"Poslancovi zo zákona zanikol mandát."

Medzi nimi môže byť veľmi dlhá cesta.

Politická zodpovednosť môže, samozrejme, nastúpiť skôr. Poslanec sa môže mandátu vzdať alebo môže verejnosť jeho zotrvanie vo funkcii hodnotiť kriticky.

To však nie je to isté ako automatický právny zánik mandátu.

Vráťme sa k peniazom: čo ak mesto limit prekročí?

Tu sa dostávame späť k otázke z nadpisu.

Predstavme si, že zákonný ročný strop poslaneckej odmeny je 5 735 eur.

Mestské zastupiteľstvo si však v zásadách odmeňovania schváli 7 000 eur.

Alebo sú zásady napísané správne, no pri mesačnom vyplácaní sa na konci roka jednoducho nespočíta celková suma a poslancovi sa vyplatí viac.

Zastupiteľstvo nemôže hlasovaním zákonný strop prelomiť.

To, že odmenu schválila väčšina poslancov, z nezákonnej sumy zákonnú sumu neurobí.

Máme k tomu aj reálnu kontrolnú prax.

Najvyšší kontrolný úrad pri jednej zo svojich kontrol zistil, že poslancovi – zároveň zástupcovi starostky – bolo za dva roky vyplatených 10 284 eur nad zákonný limit podľa § 25 ods. 8. NKÚ to klasifikoval ako porušenie zákona o obecnom zriadení a zároveň porušenie finančnej disciplíny podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

To už nie je otázka, či bola odmena "príliš vysoká".

Ide o použitie verejných prostriedkov nad rámec zákonného oprávnenia.

Kto má vlastne ten limit strážiť?

Zákon neurčuje jedného človeka s kalkulačkou, ktorý 31. decembra skontroluje všetkých poslancov.

Kontrola je viacstupňová.

Jednu úroveň predstavuje hlavný kontrolór. Do jeho zákonnej kontrolnej pôsobnosti patrí kontrola zákonnosti, výdavkov a finančných operácií mesta, dodržiavania právnych predpisov aj interných pravidiel. Kontrola odmien poslancov teda bezpochyby patrí medzi veci, ktoré môže preverovať.

A existuje samozrejme aj externá kontrola – čo ukazuje aj uvedený príklad NKÚ.

A čo samotný poslanec? Zodpovednosť nekončí na účtovníctve

Pri kontrole zákonného limitu nemožno hovoriť iba o meste, mzdovej účtovníčke alebo finančnej kontrole.

Na druhej strane platby je totiž samotný poslanec.

Zákon o obecnom zriadení síce neobsahuje vetu typu "poslanec je povinný priebežne si evidovať výšku svojej odmeny", no zároveň úplne jednoznačne stanovuje, že poslancovi možno za kalendárny rok poskytnúť odmenu iba do zákonom určenej hranice. A poslanec pri nástupe do funkcie skladá sľub, že bude dodržiavať zákony, chrániť záujmy obce a pri výkone mandátu ich uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

Preto by bolo príliš jednoduché povedať:

"Mesto mi to poslalo, takže ja som s tým nemal nič spoločné."

Primárnu zodpovednosť za zákonné vyplatenie verejných prostriedkov má, samozrejme, mesto a jeho kontrolné mechanizmy. Ale ani príjemca peňazí nie je právne ani politicky neviditeľný.

Ak poslancovi príde suma, na ktorú podľa zákona nemá nárok, môže vzniknúť povinnosť túto časť vrátiť ako bezdôvodné obohatenie. Občiansky zákonník totiž vychádza zo zásady, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Táto základná povinnosť nezávisí od toho, či príjemca konal dobromyseľne. Dobromyseľnosť má význam najmä pre niektoré ďalšie následky, nie pre samotnú povinnosť vrátiť to, čo bolo vyplatené bez právneho dôvodu.

To je podstatný rozdiel oproti pracovnoprávnemu režimu omylom vyplatenej mzdy. Poslanecká odmena nie je klasickou mzdou zo zamestnania; zákon výslovne počíta s tým, že mandát sa zásadne vykonáva popri pracovnom alebo obdobnom pomere. Preto by som pri prekročení zákonného limitu neposudzoval vec jednoducho ako bežné "preplatenie mzdy" zamestnancovi.

Dobromyseľnosť: vedel, alebo mohol vedieť?

Tu treba byť opatrný.

Dobromyseľnosť neznamená iba to, že poslanec neskôr povie:

"Ja som si myslel, že je to správne."

Posudzovala by sa podľa konkrétnych okolností.

Inak môže vyzerať situácia, keď mesto urobí jednorazovú chybu vo výpočte o niekoľko desiatok eur a poslanec nemal rozumný dôvod ju spozorovať.

Úplne inak môže pôsobiť prípad, keď:

• zákonný limit je verejne a jednoznačne určený,
• odmeny sa vyplácajú pravidelne každý mesiac,
• súčet sa už zjavne blíži k zákonnému maximu,
• poslanec pozná zásady odmeňovania alebo o nich dokonca hlasoval,
• na možné prekročenie bol upozornený,
• napriek tomu ďalšie platby prijíma a nič nepodnikne.

V takom prípade už otázka nemusí znieť iba:

"Urobilo mesto chybu?"

ale aj:

"Vedel poslanec, že dostáva viac, než mu zákon umožňuje, a napriek tomu si peniaze ponechal?"

A ak by sa dokonca preukázalo, že o prekročení vedel a aktívne sa na jeho vzniku alebo pokračovaní podieľal, právne aj politické hodnotenie by bolo podstatne vážnejšie.

Kto by čo musel dokazovať?

Ani tu neplatí jednoduché pravidlo "poslanec sa považuje za dobromyseľného, kým sa nepreukáže opak" v zmysle, že by to automaticky vyriešilo celý spor.

Ak by mesto požadovalo vrátenie peňazí ako bezdôvodného obohatenia, v zásade by muselo preukázať základ svojho nároku – že poslancovi bola určitá suma skutočne vyplatená, že v príslušnej časti prekročila zákonný titul na odmenu a aká je výška bezdôvodného obohatenia. V civilných sporoch všeobecne nesie dôkazné bremeno ten, kto z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky.

Ak by však mesto tvrdilo navyše, že išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, napríklad preto, aby sa uplatnila desaťročná objektívna premlčacia doba namiesto trojročnej, dôkazné bremeno úmyslu by bolo na meste. Najvyšší súd výslovne uvádza, že strana, ktorá chce využiť desaťročnú lehotu, musí úmyselné bezdôvodné obohatenie preukázať.

Občiansky zákonník totiž rozlišuje:

• subjektívnu dvojročnú lehotu odo dňa, keď sa oprávnený dozvie o obohatení a o tom, kto sa obohatil,
• objektívnu trojročnú lehotu,
• a pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení objektívnu lehotu desať rokov.

Úmysel by sa pritom nepreukazoval čítaním myšlienok. Súd by vyhodnocoval okolnosti prípadu – upozornenia, dokumenty, hlasovania, komunikáciu, výšku a opakovanosť platieb či správanie poslanca po tom, ako sa o probléme dozvedel.

Dobromyseľnosť však neznamená: peniaze si môžem nechať

Toto by som zdôraznil.

Aj keby sa preukázalo, že poslanec prekročenie limitu spočiatku skutočne nepoznal, z toho automaticky nevyplýva, že si preplatok môže ponechať.

§ 458 Občianskeho zákonníka stanovuje, že sa musí vydať všetko, čo bolo bezdôvodným obohatením nadobudnuté. Rozdiel medzi dobromyseľným a nedobromyseľným príjemcom sa prejavuje napríklad pri povinnosti vydať aj úžitky z obohatenia.

Dobromyseľnosť teda môže výrazne ovplyvniť hodnotenie prípadu.

Nevytvorí však spätný právny titul na odmenu, ktorú zákon nepovoľoval.

Pri verejných peniazoch platí aj vyšší štandard

Poslanec nie je obyčajným príjemcom platby.

Je to volený verejný funkcionár a zároveň človek, ktorý má kontrolovať, ako mesto používa peniaze občanov.

Preto je úplne legitímne očakávať od neho viac než iba vetu:

"Nevšimol som si, koľko mi poslali."

Ak poslanec od úradu vyžaduje, aby dôsledne strážil každé euro verejných výdavkov, mal by rovnakú mieru pozornosti uplatniť aj pri peniazoch, ktoré mesto vypláca priamo jemu.

Ťažko možno presvedčivo vystupovať ako strážca verejných financií a zároveň sa nezaujímať o to, či vlastná odmena neprekročila zákonný limit.

Ak ide o neúmyselnú administratívnu chybu, najčistejším riešením je upozorniť na ňu a preplatok bez zbytočných sporov vrátiť.

Ak však niekto vie, že dostáva viac, než zákon povoľuje, a napriek tomu peniaze ďalej prijíma alebo sa dokonca na ich vyplatení aktívne podieľa, prestávame sa pohybovať iba v rovine účtovného omylu.

V krajnom prípade by sa podľa konkrétnych okolností mohla otvoriť aj otázka ďalšej právnej zodpovednosti. Poslanec orgánu územnej samosprávy je totiž na účely Trestného zákona verejným činiteľom; samotné prekročenie odmeny však, samozrejme, automaticky trestným činom nie je – museli by byť naplnené znaky konkrétnej skutkovej podstaty vrátane požadovaného zavinenia.

A musí poslanec peniaze navyše vrátiť?

Ak boli verejné peniaze vyplatené bez právneho dôvodu, prirodzene vzniká otázka ich vrátenia.

Nie je rozumné tvrdiť, že každý prípad bude procesne úplne rovnaký. Záležať môže na právnom titule vyplatenia, postavení konkrétnej osoby, dobromyseľnosti aj ďalších okolnostiach.

Ale určite nemožno povedať:

"Peniaze už boli vyplatené, tým je vec uzavretá."

V kontrolnej praxi sa pri neoprávnene vyplatených odmenách rieši aj vrátenie prostriedkov a vyvodenie zodpovednosti. Kontrolné orgány zároveň takéto platby posudzujú ako možné porušenie finančnej disciplíny.

Samotné prekročenie odmeny však automaticky neznamená zánik poslaneckého mandátu.

Na ten zákon stanovuje iné dôvody – napríklad už spomenuté právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin.

Čo z toho vyplýva?

1. Mestský poslanec nemá klasický plat. Mesto mu poskytuje odmenu podľa vlastných zásad, ale v medziach zákonného stropu.

2. V Banskej Bystrici je pre rok 2026 základný zákonný strop bežnej poslaneckej odmeny 5 735 eur ročne. Krajský poslanec môže podľa zákona dostať až 18 300 eur ročne.

3. Primátor a župan sa odmeňujú podľa úplne iných zákonov. Zákonný základ platu primátora Banskej Bystrice je v roku 2026 5 735 eur mesačne a zastupiteľstvo ho môže zvýšiť až o 60 %. BBSK aktuálne uvádza plat svojho predsedu 6 662 eur plus paušálnu náhradu 266,50 eura.

4. Poslanec môže spravidla ďalej pracovať aj podnikať, musí však rešpektovať zákonné nezlučiteľnosti a pravidlá ochrany verejného záujmu.

5. Trestné stíhanie samo osebe mandát neruší. Zákonný zlom nastáva až pri právoplatnom odsúdení za podmienok ustanovených zákonom.

6. Zákonný limit odmeny nie je odporúčanie. Ak mesto vyplatí viac, môže ísť o porušenie finančnej disciplíny a neoprávnene vyplatené verejné peniaze treba právne vysporiadať.

A možno práve posledná veta je pri celej téme najdôležitejšia:

O výške odmeny poslanca rozhoduje samospráva. O jej maximálnej hranici však rozhodla Národná rada zákonom. Zastupiteľstvo si túto hranicu nemôže hlasovaním posunúť.

Právne a dátové zdroje

Základnými predpismi sú zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, najmä § 11 a § 25; zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, najmä § 12 a § 13; zákon č. 253/1994 Z. z. o platových pomeroch starostov a primátorov; zákon č. 438/2001 Z. z. o platových pomeroch predsedov samosprávnych krajov a ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu. Pri praktických príkladoch som vychádzal aj z oficiálne zverejnených údajov mesta Banská Bystrica, BBSK, Štatistického úradu SR, Ministerstva práce a kontrolných zistení NKÚ.

Právny a dátový stav k 11. septembru 2026.

JUDr. Jaroslav Brada

právnik a hlavný kontrolór mesta Detva

Jaroslav Brada sa venuje komunálnemu právu, kontrole, verejným financiám a zrozumiteľnej komunikácii samosprávy. Pred zvolením za hlavného kontrolóra pôsobil ako právnik mesta a viac než desať rokov ako advokát. Býva v Banskej Bystrici.

Text vyjadruje odborný názor autora. Nejde o oficiálne stanovisko mesta Detva ani inej verejnej inštitúcie.