Nízky dlh, vysoký prebytok ani veľký investičný rozpočet samy osebe neznamenajú, že mesto hospodári dobre. Desať otázok, pomocou ktorých sa dá finančné zdravie samosprávy posúdiť oveľa presnejšie – aj na konkrétnych údajoch Detvy a Banskej Bystrice.

Má mesto nízky dlh? Vysoký rezervný fond? Veľa investuje? Skončilo rok s prebytkom? Každá z týchto informácií je užitočná. Ani jedna však sama osebe nestačí na záver, že mesto hospodári dobre. Finančné zdravie samosprávy sa ukáže až vtedy, keď sa na viacero ukazovateľov pozrieme spolu a najmä v čase.

Predstavme si dve mestá.

Prvé nemá takmer žiadny dlh, ale roky neopravuje cesty, školy ani svoj majetok.

Druhé si vzalo úver, zrekonštruovalo školy a verejné budovy, znížilo ich energetickú náročnosť a úver dokáže bez problémov splácať.

Ktoré hospodári lepšie?

Bez ďalších informácií to jednoducho nevieme.

Rovnako málo nám povie samotný rozpočtový prebytok. Mesto môže skončiť rok s miliónovým prebytkom aj preto, že nestihlo uskutočniť investície, ktoré plánovalo.

A naopak, čerpanie rezervného fondu nemusí znamenať finančný problém. Peniaze si mesto odkladá práve preto, aby ich niekedy použilo.

Ľudskou rečou

Rodinu by sme tiež neposudzovali iba podľa toho, koľko má dnes na účte. Zaujímalo by nás, koľko zarába, koľko pravidelne míňa, aké má dlhy a úspory, v akom stave má dom a či dokáže zaplatiť účty aj o päť rokov. Pri meste je princíp veľmi podobný.

Ak teda chceme zistiť, či mesto hospodári dobre, namiesto jedného "zázračného" ukazovateľa by som si položil desať otázok.

1. Aký má mesto dlh – a čo sa za ním skrýva?

Dlh je prirodzene jedna z prvých vecí, ktorú si pri hodnotení hospodárenia všímame.

Samotná suma však nestačí.

Úver vo výške desať miliónov eur môže predstavovať veľký problém pre malé mesto a veľmi zvládnuteľné zaťaženie pre veľké mesto. Preto sa dlh porovnáva najmä s bežnými príjmami a so schopnosťou mesta svoje záväzky splácať.

Zákon stanovuje aj konkrétne mantinely. Obec môže za štandardných podmienok prijať návratné zdroje financovania iba vtedy, ak zákonom definovaná celková suma dlhu neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roka a zákonom definované ročné splátky neprekročia 25 % upravených bežných príjmov predchádzajúceho roka. Už od hranice 50 % dlhu zákon zavádza osobitné povinnosti smerujúce k jeho znižovaniu.

Ale pozor.

Zákonný limit nám hovorí, čo mesto ešte smie. Nie nevyhnutne to, čo je preň finančne rozumné.

Mesto môže byť hlboko pod zákonnou hranicou a napriek tomu si novým úverom výrazne obmedziť priestor na investovanie v budúcnosti.

A naopak, samotná existencia úveru nie je dôkazom zlého hospodárenia.

Detva ako praktický príklad

Záverečný účet Detvy za rok 2025 veľmi pekne ukazuje, prečo treba dávať pozor aj na definície.

Dokument uvádza celkový dlh 4,391 milióna eur. Z toho však približne 2,982 milióna eur predstavovali úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ktoré sa podľa zákona do predmetného ukazovateľa celkového dlhu nezapočítavajú. Ostatné úvery boli ku koncu roka vo výške približne 1,409 milióna eur; rok predtým to bolo približne 1,626 milióna eur.

Jedna veta "mesto má dlh 4,4 milióna eur" by teda bola matematicky pravdivá, ale pre hodnotenie zákonného zadlženia veľmi neúplná.

Pri dlhu sa preto pýtajme aj:

Na čo bol použitý? Koľko stojí? Ako dlho sa bude splácať? Aké sú ročné splátky? A čo zaň mestu zostane?

2. Rastú bežné výdavky rýchlejšie než bežné príjmy?

Toto považujem za jeden z najdôležitejších ukazovateľov.

Bežné príjmy sú zjednodušene peniaze, ktoré mestu pravidelne prichádzajú: podielové dane, miestne dane a poplatky, nájomné či bežné transfery.

Bežné výdavky sú peniaze potrebné na každodenný chod: mzdy, energie, odpad, údržbu, školy, sociálne služby, prevádzku budov a množstvo ďalších činností.

Ak príjmy dlhodobo rastú o päť percent ročne a výdavky o desať percent, ešte nemusí byť problém dnes.

Ale trend je neudržateľný.

A práve Detva ponúka zaujímavý príklad

V roku 2024 mala Detva bežné príjmy približne 18,57 milióna eur a bežné výdavky 17,36 milióna eur. Bežný rozpočet tak skončil s prebytkom približne 1,204 milióna eur. (Detva)

V roku 2025 vzrástli bežné príjmy na 19,76 milióna eur, ale bežné výdavky na 18,92 milióna eur. Prebytok bežného rozpočtu preto klesol približne na 840-tisíc eur.

Medziročne teda bežné príjmy vzrástli približne o 6,4 %, zatiaľ čo bežné výdavky približne o 8,9 %.

Je to dôkaz zlého hospodárenia?

Nie.

Bežný rozpočet zostáva v prebytku a rast výdavkov môže mať množstvo objektívnych príčin.

Je to však údaj, ktorý by som v ďalších rokoch sledoval.

Prebytok bežného rozpočtu je totiž akýmsi finančným kyslíkom mesta. Z neho môže samospráva splácať dlhy, vytvárať rezervy a financovať časť investícií bez úveru.

Ak sa tento priestor dlhodobo zužuje, rozpočet sa stáva menej pružným.

3. Koľko investícií dokáže mesto financovať z vlastných peňazí?

Dobrým signálom nie je iba to, že mesto veľa investuje.

Dôležitá je aj odpoveď na otázku:

Odkiaľ tie peniaze pochádzajú?

Investícia môže byť zaplatená z eurofondov, štátnej dotácie, predaja majetku, rezervného fondu, prebytku bežného hospodárenia alebo úveru.

Najzaujímavejším ukazovateľom dlhodobej finančnej sily je schopnosť vytvárať vlastné zdroje.

Banská Bystrica schválila na rok 2026 vyrovnaný rozpočet s príjmami aj výdavkami približne 150 miliónov eur a mesto ho označilo za rozvojový. Zároveň deklarovalo zámer do konca programového obdobia 2027 preinvestovať približne 50 miliónov eur, vo významnej miere s využitím európskych zdrojov a spolufinancovania mesta.

To je investične ambiciózny plán.

Pre finančné hodnotenie však bude podstatné sledovať nielen objem projektov, ale tiež:

koľko z nich zaplatia externé zdroje, koľko vlastné zdroje mesta, koľko úvery a aké nové prevádzkové náklady po ich dokončení vzniknú.

Eurofondová investícia totiž nie je pre mesto automaticky "zadarmo". Mesto môže potrebovať spolufinancovanie, predfinancovanie a po dokončení musí nový alebo zrekonštruovaný majetok prevádzkovať a udržiavať.

4. Aký má mesto rezervný fond – a na čo ho používa?

Rezervný fond je veľmi užitočný ukazovateľ, ale aj tu môže jedno číslo klamať.

Veľký rezervný fond je príjemný.

No mesto, ktoré roky necháva peniaze na účte a popritom mu zateká do škôl, nemusí byť automaticky lepším hospodárom než mesto, ktoré časť rezervy rozumne použilo na rekonštrukciu.

Zákon prikazuje obciam rezervný fond vytvárať a stanovuje minimálny prídel najmenej 10 % z prebytku rozpočtu vypočítaného podľa zákonných pravidiel.

Pre mňa sú preto dôležitejšie tri otázky:

Koľko v ňom zostáva? Na čo sa peniaze používajú? A nejde už o opakované vykrývanie problému, ktorý by mal mesto riešiť v bežnom rozpočte?

V Detve bol zostatok rezervného fondu k 31. decembru 2025 približne 352-tisíc eur. Po vysporiadaní hospodárskeho výsledku za rok 2025 záverečný účet pracoval s ďalším prídelom približne 706-tisíc eur do rezervného fondu.

Aj Banská Bystrica počas roka aktívne pracuje so svojimi fondmi. Na aprílové rokovanie zastupiteľstva v roku 2026 boli predložené osobitne zmena účelu použitia fondu minulých rokov, zmena účelu použitia rezervného fondu, druhá zmena programového rozpočtu aj aktualizácia návrhov na čerpanie úverov.

Samotné presuny nie sú problémom.

Zaujímavý je ich dôvod.

5. Dokáže mesto investície nielen naplánovať, ale aj dokončiť?

Toto je podľa mňa jedna z najviac podceňovaných otázok.

Rozpočet môže vyzerať fantasticky:

nová škola, chodníky, športovisko, cyklotrasa, námestie, parkoviská...

Lenže rozpočet je plán.

O kvalite investičného riadenia nám veľa napovie až skutočné čerpanie.

Detva v roku 2025

Pôvodne schválený kapitálový rozpočet počítal s kapitálovými výdavkami približne 11,67 milióna eur.

Počas roka bol plán upravený na približne 7,10 milióna eur.

Skutočne sa vyčerpalo približne 3,84 milióna eur, teda 54 % upraveného kapitálového rozpočtu.

To je už informácia, pri ktorej sa oplatí zastaviť.

Znamená 54-percentné čerpanie automaticky zlú prácu?

Opäť nie.

Dôvodom môže byť posunuté verejné obstarávanie, čakanie na dotáciu, stavebné konanie, viacročný projekt, objektívny problém dodávateľa alebo investícia, ktorá sa rozpočtovala skôr, než bola pripravená.

Ale práve odpoveď na otázku prečo rozlišuje objektívne oneskorenie od nekvalitného plánovania.

Investičnú výkonnosť mesta preto nemožno merať počtom projektov napísaných v rozpočte. Treba sledovať, koľko z nich sa naozaj premenilo na cestu, školu, chodník alebo inú hotovú vec.

Pri Banskej Bystrici bude tento pohľad mimoriadne zaujímavý vzhľadom na veľký investičný plán pre obdobie 2026 – 2027. K 1. septembru 2026 však ešte nie je vhodné robiť záver o plnení aktuálneho roka: oficiálny plán zastupiteľstva počíta s predložením monitorovacej správy za prvý polrok až 8. septembra 2026.

A presne tak by podľa mňa mala finančná analýza fungovať:

ak ešte nemáme údaj, nenahrádzame ho dojmom. (Ale článok budem po 8. septembri aktualizovať.)

6. Koľko peňazí zostáva na opravu toho, čo mesto už vlastní?

Nové projekty sa dobre fotografujú.

Opravená kanalizácia, nová strecha, výmena rozvodov či pravidelná údržba mosta sú menej atraktívne.

Z finančného hľadiska však môžu byť omnoho dôležitejšie.

Mesto môže intenzívne investovať do nových objektov a pritom si vytvárať takzvaný infraštruktúrny dlh – starý majetok sa postupne opotrebúva rýchlejšie, než ho dokáže opravovať.

To sa v jednom ročnom rozpočte nemusí prejaviť.

O desať rokov však môže prísť účet.

Preto by som pri meste nesledoval iba:

"Koľko investuje?"

ale aj:

"Koľko vynakladá na zachovanie hodnoty existujúceho majetku?"

A ešte jednu otázku:

Keď dnes postavíme nový objekt, máme v budúcich rozpočtoch peniaze aj na jeho prevádzku a údržbu?

Lacná výstavba drahej prevádzky môže byť veľmi nevýhodná investícia.

7. Aké záväzky si mesto prenáša do budúcnosti?

Rozpočet na jeden rok vie časť reality skryť.

Mesto totiž môže dnes podpísať rozhodnutie, ktorého najväčšie finančné následky prídu až o dva, päť alebo desať rokov.

Typickým príkladom je úver.

Ale nie je jediným.

Dlhodobú záťaž vytvárajú aj viacročné servisné zmluvy, nájmy, energetické kontrakty, spolufinancovanie projektov, nové organizácie či prevádzka novo vybudovaných objektov.

Preto je dôležité sledovať nielen dlh, ale aj budúce pevné výdavky.

Zákon práve preto vyžaduje, aby záverečný účet obsahoval okrem plnenia rozpočtu a bilancie aktív a pasív aj prehľad o stave a vývoji dlhu.

Dobrá otázka pre každú veľkú investíciu teda znie:

Koľko nás bude toto rozhodnutie stáť nielen tento rok, ale každý ďalší rok po jeho dokončení?

8. Bol rozpočet kvalitným plánom alebo skôr zoznamom želaní?

Tu sa dostávame k rozdielu medzi schváleným rozpočtom, upraveným rozpočtom a skutočnosťou.

Presne tieto tri stĺpce by som pri hodnotení mesta porovnával.

Ak bolo naplánovaných 10 miliónov eur a skutočnosť bola 9,8 milióna, plán bol zjavne pomerne presný.

Ak bolo naplánovaných 10 miliónov, počas roka sa suma znížila na šesť a nakoniec sa minuli tri, treba sa pýtať, čo sa stalo.

Nie preto, aby sme za každú cenu našli chybu.

Ale preto, že rozpočet má byť realistický plán.

Detva je opäť názorný príklad. V roku 2025 bol celkový rozpočet pôvodne schválený na približne 30,27 milióna eur. Po zmenách bol upravený na približne 27,91 milióna eur. Skutočné príjmy dosiahli približne 24,51 milióna eur a skutočné výdavky približne 23,19 milióna eur.

Bežná časť pritom bola naplnená veľmi tesne: bežné príjmy dosiahli 100,72 % upraveného rozpočtu a bežné výdavky 98,03 %. Najväčší rozdiel bol práve pri investíciách.

To je oveľa užitočnejšia informácia než jednoduché konštatovanie:

"Mesto hospodárilo s prebytkom."

Ukazuje totiž, kde plán fungoval veľmi presne a kde sa od reality výraznejšie vzdialil.

9. Ako často mesto rozpočet mení – a hlavne prečo?

Meniť rozpočet počas roka je normálne.

Dokonca by bolo podozrivé očakávať, že mesto v decembri predchádzajúceho roka dokonale predvída všetko, čo sa stane počas ďalších dvanástich mesiacov.

Príde nová dotácia. Zmenia sa transfery na školstvo. Verejné obstarávanie skončí inou cenou. Projekt sa presunie. Nastane havária.

Rozpočet sa musí prispôsobiť realite.

Preto by som kvalitu hospodárenia nikdy neposudzoval podľa počtu rozpočtových zmien.

Oveľa viac ma zaujíma ich obsah.

Detva napríklad už pri prvej aktualizácii rozpočtu na rok 2026 zvýšila celkové príjmy aj výdavky z približne 28,25 milióna na 31,33 milióna eur. Veľkú časť zmeny tvorili transfery a kapitálové granty; zároveň sa preusporiadalo úverové financovanie investícií.

Banská Bystrica mala v apríli 2026 na programe druhú zmenu rozpočtu a aktualizáciu čerpania úverov a ďalšie rozpočtové zmeny sú súčasťou harmonogramu zastupiteľstva počas roka.

Samotný fakt, že sa rozpočet mení, nám teda nepovie skoro nič.

Zaujímavé je:

Meníme ho preto, že sme získali nové peniaze? Pretože projekt zlacnel? Pretože sa predražil? Alebo preto, že pôvodný plán nebol realistický?

10. Vie mesto občanom vysvetliť, ako hospodárilo?

Posledný ukazovateľ nie je čisto finančný.

Napriek tomu ho považujem za dôležitý.

Mesto môže mať všetky dokumenty zverejnené a stále môže byť pre bežného občana takmer nemožné pochopiť, čo sa s verejnými peniazmi deje.

Dobrá finančná komunikácia by mala umožniť rozlíšiť tri dokumenty:

Rozpočet hovorí, čo mesto plánuje.

Priebežné alebo monitorovacie správy hovoria, ako sa plán vyvíja počas roka.

Záverečný účet ukazuje, čo sa naozaj stalo.

Banská Bystrica na svojom webe sprístupňuje rozpočty aj ich zmeny za jednotlivé roky a samostatne publikuje záverečné účty. Pri schválení rozpočtu na rok 2026 mesto zároveň verejnosti zrozumiteľne predstavilo hlavné investičné priority.

Detva rovnako zverejňuje rozpočty a ich aktualizácie v časovej rade a jej záverečný účet obsahuje aj porovnania schváleného rozpočtu, upraveného rozpočtu a skutočnosti.

To je dobrý základ.

Ďalším krokom modernej samosprávy by podľa mňa malo byť vedieť občanovi na jednej či dvoch stranách vysvetliť:

Koľko sme mali. Koľko sme minuli. Čo sme za to urobili. Čo sa nepodarilo. Koľko dlhujeme. A čo si môžeme dovoliť budúci rok.

Transparentnosť totiž nie je iba zverejniť stodvadsaťstranový dokument.

Transparentnosť je aj umožniť človeku pochopiť jeho význam.

Takže: hospodári Detva a Banská Bystrica dobre?

Tu by som sa úmyselne vyhol jednoduchému verdiktu.

A práve to je podľa mňa dôležitá pointa článku.

Pri Detve už vieme povedať viac

Za rok 2025 máme uzavretý záverečný účet.

Vidíme bežný prebytok približne 840-tisíc eur, relatívne nízke úverové zaťaženie podľa údajov záverečného účtu a vytvorenie ďalších zdrojov pre rezervný fond. Súčasne vidíme dva ukazovatele, ktoré má zmysel ďalej sledovať: bežné výdavky medziročne rástli rýchlejšie než bežné príjmy a z upraveného kapitálového rozpočtu sa vyčerpalo iba 54 %.

To nie je rozsudok.

Je to diagnóza oblastí, na ktoré má zmysel pozerať sa aj v roku 2026.

Pri Banskej Bystrici je rok 2026 ešte otvorený príbeh

Vieme, že mesto schválilo rozpočet vo výške približne 150 miliónov eur a plánuje veľký objem investícií. Vieme tiež, že počas roka upravovalo rozpočet, prácu s fondmi a návrhy čerpania úverov.

K 1. septembru však ešte nemáme oficiálnu monitorovaciu správu za prvý polrok 2026; jej predloženie je naplánované na 8. septembra.

Preto by bolo nepoctivé z dnešných údajov vyrobiť konečný záver.

A to je možno jeden z najdôležitejších princípov pri hodnotení verejných financií:

Keď údaje ešte nemáme, správnou odpoveďou nie je odhad. Správnou odpoveďou je počkať na údaje.

Desať otázok namiesto jedného čísla

Ak si chcete hospodárenie vlastného mesta preveriť sami, stačí začať týmto kontrolným zoznamom:

1. Aký má mesto dlh a koľko ročne spláca?

2. Rastú jeho pravidelné príjmy aspoň tak rýchlo ako bežné výdavky?

3. Koľko investícií dokáže financovať z vlastných zdrojov?

4. Aké má rezervy a na čo ich používa?

5. Koľko naplánovaných investícií skutočne dokončí?

6. Investuje aj do údržby existujúceho majetku?

7. Aké finančné záväzky si prenáša do budúcich rokov?

8. Ako veľmi sa skutočnosť líši od pôvodného rozpočtu?

9. Prečo počas roka rozpočet mení?

10. Dokáže výsledok hospodárenia zrozumiteľne vysvetliť občanom?

Žiadna z odpovedí sama osebe nerozhodne.

A práve to je podstata.

Čo z toho vyplýva

Mesto s nulovým dlhom nemusí automaticky hospodáriť dobre. Možno iba neinvestuje.

Mesto s úverom nemusí automaticky hospodáriť zle. Dôležité je, čo úverom financuje a či ho dokáže bezpečne splácať.

Vysoký prebytok nemusí byť vždy úspech. Môže vzniknúť aj preto, že sa plánované investície nestihli.

Veľký investičný rozpočet ešte nie je veľká investičná aktivita. Rozhoduje skutočné plnenie.

A najmä:

Dobré hospodárenie nie je jedno číslo. Je to schopnosť mesta dlhodobo platiť svoju prevádzku, udržiavať majetok, investovať, zvládať svoje dlhy a pritom si zachovať dostatočný priestor na budúce rozhodnutia.

Preto by som pri hodnotení finančného zdravia mesta neotváral iba rozpočet.

Otvoril by som rozpočet, jeho zmeny, monitorovaciu správu a záverečný účet.

A až potom by som hodnotil.

Právne a dátové zdroje

Základným právnym predpisom je zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, najmä ustanovenia o záverečnom účte, rezervnom fonde a pravidlách používania návratných zdrojov financovania. Zákon výslovne požaduje, aby záverečný účet obsahoval aj prehľad o stave a vývoji dlhu.

Pri praktických príkladoch boli použité oficiálne dokumenty miest Banská Bystrica a Detva – rozpočty, zmeny rozpočtov, záverečný účet Detvy za rok 2025 a oficiálne materiály mestských zastupiteľstiev.

Právny a dátový stav k 1. septembru 2026.

JUDr. Jaroslav Brada

právnik a hlavný kontrolór mesta Detva

Jaroslav Brada sa venuje komunálnemu právu, kontrole, verejným financiám a zrozumiteľnej komunikácii samosprávy. Pred zvolením za hlavného kontrolóra pôsobil ako právnik mesta a viac než desať rokov ako advokát. Býva v Banskej Bystrici.

Text vyjadruje odborný názor autora. Nejde o oficiálne stanovisko mesta Detva ani inej verejnej inštitúcie.